Už to bola pomaly otrepaná pesnička. Snaha prvoligistov Tatrana Prešov vychádzala spravidla nazmar a márna bola predstava efektívne zakončiť úspešným zásahom rozvíjané akcie. Hlavne  vonku zelenobieli vôbec dosiaľ nehrýzli, ale naposledy  ukázali poriadne tesáky, keď v Bratislave doslova šokovali favoritov v belasých dresoch. Remíza  so Slovanom znamenala premiérový bod z cudzieho ihriska a vôbec aj prvý strelený gól na cudzej pôde. Zásluhu na cennom úlovku mal aj brankár Jozef Talian.

„Konečne sme zabodovali aj u súpera a veľmi sme radi, že nám to konečne vyšlo. Už bolo načase, že sme sa domov nevrátili s porážkou a dali sme tak čiastočne zabudnúť aj na domáce sklamanie,“ rozhovoril sa tento ostrieľaný gólman, ktorý síce inkasoval jeden zásah z priameho kopu (predtým rovnako na vlastnom trávniku inkasoval zo štandardky), ale to ho ani tak nemrzelo. „Domáci mali niektoré možnosti, takže som si schuti zachytal. Lenže hrali sme disciplinovane, takticky, vyrážali sme do brejkov a vyplatilo sa hlavne to, že sme sa nevzdali ani za nepriaznivého stavu. Treba mať stále zdvihnutú hlavu – aj vtedy, keď sa prehráva. Ukázalo sa to i v tomto meraní síl.“ J. Talian a pochvaľoval si tiež to, že  po predošlých mnohých smoliarskych zápasoch sa konečne šťastena dostala i do tábora Šarišanov. „Je značne frustrujúce, pokiaľ sa mužstvo snaží, má pekné akcie a tiež šance, no koncovka je planá a pokazí celé úsilie. Dôležité preto je nestrácať nádej a veriť, že sa to ešte na dobré obráti. K tomu smeruje naše snaženie v tréningoch.“

Nuž, jedna bitka sa skončila pre východniarov dobre, ale ešte vojnu nevyhrali. Vedia, že pokiaľ si chcú zachovať odstup od pozícií, ktoré znamenajú nebezpečenstvo, musia nevyhnutne bodovať hlavne na svojej pôde. Doma však už nejaké body rozdali súperom a tak je najvyšší čas zamerať sa na domáce úlovky. „Poučili sme sa, že pokiaľ nedáme gól, tak je to príliš riskantné a ťažko sa potom otáča nepriaznivý stav. Je dôležité, že sa usilujeme, ideme ďalej, nestrácame vieru. Pritom chlapci majú potenciál na to, aby sme aj v zakončení vynikli výraznejšie než dosiaľ. Len to chce, aby sme boli trpezliví a hlavne v rozhodujúcej chvíli uvážlivejší, menej nervózni. Treba si veriť, že to tam padne a tomu podriadiť všetko.“

J. Talian naznačil, že neraz to vyzeralo tak, ako keby boli brány súperov zakliate. Najbližšie sa na štadióne Tatrana predstaví posledná Dunajská Streda, ktorá už má tiež „plné zuby“ z toho, že figuruje na dne. Dá sa predpokladať, že hostia prídu s tým, aby domácich predbehli v pelotóne. Paradoxne napriek tomu, že majú lepšie skóre a dali viac gólov než Prešov i menej dostali, predsa držia koncové svetlo. Dosiaľ totiž ani raz nevyhrali a túto ich čiernu sériu mienia východniari ešte natiahnuť.“Na Slovan sme už zabudli, mysleli sme okamžite na nasledujúci zápas, ktorý je vždy najdôležitejší a najťažší. Treba si vždy v týždni vyčistiť si hlavy a koncentrovať sa naplno na to, čo nás čaká najbližšie. Niekedy je to náročné zbaviť sa negatívnych dojmov, no aj to prináša šport. Doma už naozaj nemienime strácať body, je to vždy oveľa nepríjemnejšie. Do konca jesene je ešte dosť kôl a tak veríme, že  sa karta obráti v náš prospech. V žiadnom prípade ani po čiastkových neúspechoch sme sa nevzdávali a nemali sme porazeneckú náladu. Je to beh na dlhú trať a tak to i vnímame,“  dodal ochranca prešovskej svätyne.