Rezešovci motivovali hráčov Rimavskej Soboty niekoľkými miliónmi korún

RIMAVSKÁ SOBOTA. Pred posledným kolom sezóny 1996/1997 najvyššej futbalovej súťaže mal Spartak Trnava na čele tabuľky dvojbodový náskok pred 1. FC Košice.

Trénerom Trnavčanov bol Karol Pecze, jeho tím sa prezentoval futbalom európskych parametrov.

Titul už mohli mať zabezpečený, keby tri kolá pred koncom senzačne neprehrali v Bardejove gólom z rohového kopu.

V Košiciach v tom čase vládli Rezešovci.

Majiteľ klubu Alexander Rezeš mal takmer nevyčerpateľné finančné možnosti po privatizácii Východoslovenských železiarní.

Rimavská Sobota bola nováčikom v najvyššej súťaži, po jeseni figurovala na poslednom mieste, no v jarnej časti už pod vedením trénera Juraja Szikoru podávala dobré výkony a na domácej pôde dokázala zdolať aj bratislavský Slovan.

V poslednom kole hral 1. FC Košice na pôde mestského rivala (či v tom prípade skôr spojenca) Lokomotívy a nikto nepochyboval o jeho víťazstve.

Rimavská Sobota bojovala o záchranu.

Pred Dubnicou nad Váhom mala jednobodový náskok, dalo sa však predpokladať, že Dubnica prehrá na Tehelnom poli so Slovanom a tým by sa Rimavskosoboťania zachránili bez ohľadu na výsledok zápasu s Trnavou.

Keďže Košice a Trnava mali vyrovnanú bilanciu zo vzájomných zápasov, v prípade rovnosti bodov by o majstrovi rozhodol dodatočný zápas na neutrálnom ihrisku.

Kuriózny gól v závere

V prvom polčase poslal Trnavu do vedenia Július Šimon z pokutového kopu. Cez polčas zaznela z ampliónov štadióna informácia, že Dubnica prehráva v Bratislave.

Domáci fanúšikovia sa už tešili zo záchrany.

Nikto nepredpokladal, že by hráči Rimavskej Soboty v druhom polčase nejako výrazne ožili.

Niektorí ľudia však videli vtedajšieho viceprezidenta 1. FC Košice Daniela Bartka, ako sa demonštratívne prechádza pri ihrisku s kufríkom.

Asi desať minút po prestávke Vladimír Sýkora zblízka vyrovnal. Brankár domácich Juraj Kakaš chytal v životnej forme.

Trnavčania búšili a búšili, ale gól nestrelili.

V posledných minútach zápasu rozhodca Anton Stredák nariadil pokutový kop v prospech Spartaka. Vzápätí však odbehol k asistentovi Igorovi Šramkovi a jedenástku odvolal.

V nekonečnom pridanom čase sa Rimavskosoboťania zmohli ešte na jeden protiútok, Juraj Vrábel mlel z posledného. Už skôr chcel zísť dolu z ihriska, ale tréner Szikora všetky svoje možnosti na striedanie minul.

Hosťujúci Jaroslav Hrabal v snahe odkopnúť loptu trafil práve Vrábela a tá sa od neho málo vídaným oblúkom odrazila do siete.

Motivácia osemmiestnou sumou

Záver, aký si nepamätáme, aký by nedokázal vymyslieť ani ten najlepší autor thrillerov, či pre Trnavčanov skôr hororov.

Spartak sa mohol stať majstrom po 24 rokoch. Ale sen sa po góle domácich na 2:1 definitívne rozplynul.

Ten zápas je aj s odstupom viac než dvoch desaťročí predmetom diskusií. Každý o ňom má nejaké zaručené informácie, kto všetko a akým spôsobom sa snažil manipulovať priebeh stretnutia.

Vtedajší prezident rimavskosobotského klubu Štefan Szántó v rozhovore pri príležitosti 20. výročia stretnutia v rozhovore pre denník Új Szó priznal:

„Košičania motivovali hráčov celkom peknou sumou. Vyslovene mužstvo, a nie náš klub. Za víťazstvo sľúbili futbalistom obrovskú sumu. Išlo o niekoľko miliónov korún, o osemmiestnu sumu."

Zároveň dodal, že Trnavčania ich nekontaktovali, pritom v tých časoch by to nebolo nezvyčajné.

„Ani nás neoslovili. Neviem ani o tom, že by sa chceli dohadovať s hráčmi. Veľmi si verili, mali dobrý tím," spomínal Szántó.