Čo robíte? O pol hodiny začíname. Sparťania hrali na Slovane s klobáskou v bruchu

BRATISLAVA. Betónové schodíky, plytké siete a tribúny plné ľudí. Aj to charakterizuje zápasy spoločnej federálnej futbalovej súťaže.

Od posledných zápasov ubehne tridsať rokov. Zaspomínajte si preto s nami na rozdielové momenty a detaily, ktoré dnes na štadiónoch nenájdeme, ale kedysi boli samozrejmosťou.

Brankári chytali malú domov

Súčasné pravidlá nedovoľujú brankárom chytiť do rúk úmyselnú prihrávku od spoluhráča. Kedysi mohli.

„Vítam to. Hnevajú ma obrancovia, ktorí si loptu púšťajú, aby mohli hrať domov s brankárom. Nepáči sa mi, keď si vyberú ľahšie riešenie namiesto toho, aby sa pustili hneď prvým dotykom k súperovej bránke,“ povedal Dušan Tittel, ktorý vo federálnej lige za Slovan odohral 97 zápasov.

„Samozrejme, nie vždy sa to dá. Prvá myšlienka hráča by však vždy mala byť smerom dopredu. A nie k vlastnému brankárovi,“ dodal.

Zmenu v pravidlách o malej domov víta väčšina futbalových odborníkov.

„Je to super. Dnes sa chce od brankárov, aby hrali veľmi dobre nohami, aby sa aktívne zapájali do rozohrávky. Je to dobrý trend. Hráči by mali vedieť hrať na viacerých postoch a takto sa to prepojuje aj s brankárom. Nie ako kedysi, že sa brankárovi nahrala lopta, aby sme nič nepokazili. Takto je futbal atraktívnejší,“ uviedol Michal Horňák, ktorý vo federálnej lige nastúpil na 83 zápasov.

Ligový zápas po klobáske

Bývalý obranca Sparty Praha po rokoch rád spomína na jar 1993, keď sa Sparta poslednýkrát vo federálnej lige predstavila na Slovane.

„Keď sme prišli do Bratislavy, na Tehelnom poli bolo asi dvadsať metrov snehu. Čakali sme na rozhodcu, ktorý príde a povie, že sa nehrá. Niektorí z nás boli v kabíne a ďalší išli na párky, na klobásku.

Po istom čase pribehol vedúci mužstva a začal nám nadávať: Čo tu robíte, o pol hodiny sa začíname. Štadión bol uprataný a normálne sa hralo. Bolo to vskutku kuriózne, nevídané. Organizátori váľali snehové gule za čiary a pri nich sme hrali futbal. Bol plný štadión, nádherný zápas. S klobáskou v žalúdku sme dokázali remizovať 1:1,“ zaspomínal.

Hlboké siete prichádzali do módy

Na súčasných štadiónoch sa používajú hlboké siete, pri ktorých je efekt z dosiahnutého gólu lepší.

Začiatkom deväťdesiatych rokov však bola situácia iná. Napríklad na štadiónoch v Chebe, Českých Budějoviciach, na Bohemians, v Brne a inde boli siete za bránou plytké, našponované najmä pod horným brvnom.

Divák si preto gól do siete súpera veľmi nevychutnal.

„Osobne som to neriešil, hlavne, že bol gól,“ pousmial sa Lumír Mistr, ktorý v spoločnej československej lige odohral za Spartu Praha deväťdesiat zápasov.

„V minulosti štadióny nepodliehali licenčným podmienkam, a tak hracie plochy mali určitú toleranciu. Odvtedy vznikol vo futbale výraz letisko, keďže niektoré ihriská mali maximálny rozmer a niektoré boli v rámci noriem len tak - tak.

Preto na niektorých štadiónoch boli siete veľmi krátko od bránkovej čiary a inde, napríklad na Slovane, boli natiahnuté až úplne dozadu. Pamätníci vedia, že na Slovane nebol len špecifický typ sietí, ale aj ich maximálne upnutie,“ spomína Tittel.

Pribudli iné typy sietí

Neskôr pribudli ďalšie typy sietí, ktoré boli rozličné nielen veľkosťou do hĺbky, ale aj štruktúrou pletenia. Hlboké siete postupne prišli aj na dediny.

„Krásne siete mali talianske a niektoré anglické kluby, také s menšími očkami. Pekná sieť dotvára vizuálne štadión a pohľad na hraciu plochu. Mám rád, keď si správca štadióna dá záležať aj na tomto detaile.

Ja som mal vždy najväčšiu radosť, keď lopta bola v súperovej sieti,“ pousmial sa.

V piatej časti si zaspomíname na najvyššiu návštevu na zápase federálnej ligy. Bolo tam presne 42 880 divákov.

Spomienky na federálnu ligu:

Časť 1:Tranzistory na ušiach, plné tribúny. Federálna liga nepotrebovala reklamu

Časť 2: Na federálnu ligu chodili tisícky divákov. Dnes sa počty nadhodnocujú

Časť 3: Spomienky na federálnu ligu: Tréneri fajčili, hráči sa o titule dozvedeli z rádia

Časť 4: Čo robíte? O pol hodiny začíname. Sparťania hrali na Slovane s klobáskou v bruchu