Čím viac divákov, tým väčšie odmeny. Fanúšikov kedysi rátali turnikety

BRATISLAVA. Betónové schodíky na štadiónoch, plytké siete a tribúny plné ľudí. Aj tak vyzerali zápasy najvyššej československej futbalovej súťaže.

Od posledných zápasov uplynie už bezmála tridsať rokov. Futbalnet ponúka spomienky priamych aktérov – hráčov, trénerov, či fanúšikov na tieto časy.

Zber údajov uľahčili turnikety

Presuňme sa v čase o niekoľko desaťročí späť. V minulosti pri väčších návštevách bol problémy s určením presného počtu divákov.

V priebehu druhého polčasu hlásateľ podával informáciu o počte divákov nielen ľuďom na štadióne, ale aj novinárom. Tento údaj sa však často iba odhadol, keďže všetky predané lístky sčítali až po zápase.

Príchodom mechanických turniketov v osemdesiatych rokoch sa klubom zber údajov uľahčil.

Čísla vstupov pri jednotlivých vchodoch boli rýchlo známe, a tak sa neskôr neudával počet predaných lístkov, ale prítomných divákov.

„Niekto z usporiadateľov cez polčas obišiel všetky vchody a spočítal údaje z číselníkov na turniketoch. Turnikety sa vynulovali vždy po odohratom zápase, čo dnes znie úsmevne.

K výslednému číslu sa vždy prirátala kapacita VIP sedadiel. Bolo to rovnaké pri všetkých kluboch federálnej ligy,“ zaspomínal Tomáš Geist, ktorý 23 rokov pracoval v Dukle Banská Bystrica.

Smutný prechod k samostatnej lige

Domnieva sa, že turnikety na Štiavničkách sa začali používať okolo roku 1985.

„S príchodom samostatnej ligy už turnikety potrebné neboli, ani nemám predstavu, kde skončili. Smutnou pravdou je, že prechod z federálnej ligy do samostatnej bol deprimujúci. Od súperov, cez organizáciu, médiá až po počet divákov či štadióny,“ dodal bývalý funkcionár zo Štiavničiek.

Rátanie divákov brali organizátori zápasov federálnej ligy precízne.

„Na jar 1991 som sa ako študent na zápase Dukla Banská Bystrica – Slovan Bratislava rozhodol pre bláznivý plán. Zámerným pretočením turniketov pri vstupe som sa rozhodol navýšiť počet divákov.

Aj sa mi to podarilo, ale vedľa stojaci usporiadateľ, ktorý trhal lístky, ma zbadal. Zakričal na mňa niečo v zmysle, že čo som to urobil! Ja som sa len rýchlo pratal na tribúnu. Akurát, keď som sa obzrel za seba, za mnou prichádzajúci divák musel turniket podliezť, aby sa súčet vyrovnal,“ prezradil fanúšik Dušan Dojčiar.

Turnikety ako nostalgická spomienka

Mechanické turnikety sú pre mnohých už len nostalgickou spomienkou na federálne časy.

Kedysi mali mužstvá normovanú návštevu, ktorá sa počítala podľa diváckeho priemeru v minulej sezóne. Teda pokiaľ návštevnosť na domácom zápase prekročila normu, hráči mali za každého diváka odmeny.

„U nás v Dukle boli v tom čase pokusy o realizáciu tohto plánu, ale do praxe sa dostal až o zopár rokov neskôr v samostatnej lige,“ povedal Geist.

V auguste 1989 hral Slovan doma so Spartou, hlásateľom oznámili návštevu 19 338 divákov. Hráčom Slovana sa to však pripadalo málo, preto žiadali usporiadateľov prepočítať návštevnosť znova.

Napokon ju upravili na 21 208 divákov.

„Pamätám si to, zápasy so Spartou patrili pre divákov k vrcholom ligy. Mali sme nastavené motivačné prémie nielen za víťazstvo, ale za aj počet divákov na domácom zápase. Ten pôvodný údaj sa nám nepozdával, keďže opticky bol štadión plnší, ako povedal hlásateľ.

Často sa v minulosti stávalo, že usporiadatelia pustili divákov načierno, a tak počet predaných lístkov nesedel s počtom divákov na štadióne. Každá éra má svoje špecifiká,“ zaspomínal Dušan Tittel, ktorý vo federálnej lige za Slovan odohral 97 zápasov a ako obranca strelil trinásť gólov.

Návštevy sa nadhodnocujú

Vo federálnej lige sa štadióny zdali plnšie oproti ohlásenej návšteve, teraz je to v našom futbale naopak.

„V slovenskej lige máme pocit, ako keby si počty divákov vymýšľal sám hlásateľ a pritom pridal vždy pár stoviek navyše oproti realite. Panuje nejednotnosť počítania návštevnosti a fanúšikovia o tom vedú veselé diskusie na internete. Kluby tak strácajú dôveryhodnosť,“ tvrdí Dojčiar.

„Dnes majú kluby k dispozícii elektronické turniketové systémy. Môžu teda zverejniť presné údaje, čo aj robia. Niekde však do počtu divákov zahrnú aj predané permanentky. Keď ich držitelia na zápase nie sú, vzniknú nepresné čísla. Všetko záleží na tom, ako sa kluby k tomu postavia,“ dodal Tittel, ktorý pracoval v Únii ligových klubov.

Spomienky na federálnu ligu:

Časť 1:Tranzistory na ušiach, plné tribúny. Federálna liga nepotrebovala reklamu

Časť 2: Na federálnu ligu chodili tisícky divákov. Dnes sa počty nadhodnocujú