Tranzistory na ušiach, plné tribúny. Federálna liga nepotrebovala reklamu

BRATISLAVA. Betónové schodíky na štadiónoch, plytké siete a tribúny plné ľudí. Aj tak vyzerali zápasy najvyššej československej futbalovej súťaže.

Od posledných zápasov uplynie už bezmála tridsať rokov. Futbalnet ponúka spomienky priamych aktérov – hráčov, trénerov, či fanúšikov na tieto časy. 

Horňák: Dobrá a kvalitná súťaž

Mnohí tvrdia, že v ére spoločného štátu mal futbal iné čaro. Sú však aj takí, ktorí si myslia, že terajšie nároky na hráčov sú oveľa vyššie.

„Federálna liga bola veľmi dobrá a kvalitná súťaž. Už len tým, že došlo ku konfrontácii českých a slovenských mužstiev,“ spomína Michal Horňák, ktorý v drese Chebu a najmä Sparty odohral ako obranca vo federálnej lige 83 zápasov.

„Keď sme so Spartou prišli do ktoréhokoľvek slovenského mesta, bolo vypredané a o zápas bol veľký záujem,“ dodal bývalý český reprezentant, ktorý v súčasnosti trénuje béčko Sparty Praha.

Futbal sa podľa neho zmenil v rýchlosti a komplexnosti.

„Dnes už obranca a stopér nie je len obranca a stopér, ale mal by vedieť hrať na viacerých postoch. Teda mal by vedieť útočiť. A takisto útočníci v súčasnosti už nestoja len na polovici ihriska, ale vracajú sa dozadu a pomáhajú obrane. Futbal je plynulejší a nároky na hráčov sú vyššie v rýchlosti a dynamike,“ porovnal.

„Hra aj terény boli pomalšie. Divákov však bolo viac. Ľudia mali na výber oveľa užšiu škálu voľnočasových aktivít, hojne teda navštevovali štadióny. Neexistoval internet ani mobily. Hráčske kádre sa menili len minimálne. Výnimkou bola Dukla, kde bola fluktuácia podmienená vojenskou službou, ktorá bola povinná,“ zaspomínal si Tomáš Geist, ktorý pre Duklu Banská Bystrica pracoval 23 rokov na všetkých funkcionárskych postoch.

Futbal lákal aj bez reklamy

Bez internetu, ale s tranzistorom na ušiach prežívali nedele futbaloví fanúšikovia za federálnych čias. Teda tí, čo nemohli prísť na štadióny. Všetci sa tešili na tradičnú zvučku relácie S mikrofónom za futbalom a počúvali priame vstupy z druhých polčasov. Iné možnosti neboli.

Zaujímavé bolo, že na zostrih gólov si fanúšikovia futbalu museli počkať do večernej relácie Góly-body-sekundy. Aj to televízie nemali svoje štáby na všetkých zápasoch, bola iba Československá televízia.

Niektoré výsledky preto redaktori ponúkli iba slovne.

Výrazná zmena nastala na jar 1992, keď televízia začala vysielať reláciu Futbal gbs, predchodcu známejšej relácie Tango.

Kedysi futbal nepotreboval veľkú reklamu, stačili plagáty po meste. Ľudia chodili na zápasy v oveľa hojnejšom počte ako dnes. Tomáš Geist tvrdí, že za úbytkom fanúšikov nie je nekvalitný futbal.

„Ľudia majú na výber televízne prenosy zo špičkových európskych súťaží, iné záujmové činnosti a podobne. Musíme už v deťoch pestovať klubový patriotizmus. Ešte za mojich funkcionárskych čias som s hrôzou zistil, že malé deti trénujú v našich prípravkách v dresoch Realu, Arsenalu, Barcelony, AC Milána.

Zakázal som to a nič iné ako tréningové oblečenie s logom Dukly ste už nevideli. Každé voľné miestečko na štadióne zdobilo klubové logo. Tak sme to dostali do úplného povedomia,“ povedal Geist.

Najmenej divákov na Dukle Praha

Federálny futbal lákal viac ako v súčasnosti, výnimkou bola azda iba pražská Dukla, kde divákov počítali na stovky. Napríklad na zápase Dukla Praha – Inter Bratislava bolo len 289 divákov. Bolo to v sezóne 1990/91.

Podľa dostupných neoficiálnych údajov (návštevnosť sa evidovala od sezóny 1954/55), najmenej ľudí v histórii ligy bolo 10. júna 1981 na zápase ZŤS Košice – Spartak Trnava (205 divákov). Do štatistík nie sú zarátané zápasy, kde diváci nemohli byť z disciplinárnych či iných dôvodov.

V druhej časti si zaspomíname na turnikety a ako sa rátali diváci na štadiónoch. Porovnáme to z dneškom, kedy sa počty priaznivcov nadhodnocujú.