V lete skončil sponzor, odišiel pilier obrany aj brankár. Doma i tak dostali iba dva góly

V zápase 4. kola V. ligy Východ ZsFZ Kmeťovo – Komjatice (2:1) v modro-bielom autori dvoch gólov domácich (zľava) Martin Letko a Jakub Jurkáček, vpravo brankár ŠK Adam Letko, v červenom Komjatičan Filip Barta. (Autor: FC Komjatice)
Marián Dragúň|20. jan 2022 o 14:02

V ôsmich domácich zápasoch inkasovali len dvakrát, pritom zimujú na 6. mieste.

KMEŤOVO. V slávnych časoch kmeťovského futbalu hral za sotva tisícovú dedinu v okrese Nové Zámky napríklad exreprezentant a bývalý nekompromisný stopér Interu Bratislava Bartolomej Juraško. Snáď od tých čias si Kmeťovčania zakladajú v prvom rade na poriadnej obrane.

Lenže pred touto sezónou skončil u piatoligistu jeden dobrý sponzor a vzápätí odišiel aj pilier obrany Peter Varga, ktorého zlanáril najväčší favorit na postup do štvrtej ligy Podhájska. Rovnako do konkurenčného tímu odišiel brankár Zsolt Bálint, ten sa ale vrátil do Veľkého Kýra.

Aj preto sa pred reorganizačnou sezónou piatej ligy Východ ZsFZ vynorila otázka, kam sa môže oslabené Kmeťovo v 18-člennej súťaži zaradiť. Reč je pritom o mužstve, ktoré skončilo v poslednej úplnej sezóne piatej ligy (2018/19) na štvrtom mieste, tesne pred piatym Hurbanovom a napríklad desať bodov pred siedmimi Levicami.

Kmeťovčania mali síce kostrbatý úvod a v augustovej tabuľke to nevyzeralo ktovieako, ale po dvoch dohrávkach a hlavne po nabratí formy začali v tabuľke stúpať a teraz zimujú na solídnom šiestom mieste.

Okrem toho, že Kmeťovo dokázalo – ako jediné – zabodovať na nedobytnej pôde jesenného majstra v Podhájskej (1:1), mužstvo zaujalo aj bilanciou v domácich zápasoch, v ktorých je piate najlepšie. V ôsmich stretnutiach ani raz neprehralo, dvakrát remizovalo a pri skóre 24:2 priam bijú do očí iba dva inkasované góly. V súvislosti s letným oslabením na chúlostivých postoch je to naozaj nečakaná štatistika tímu zloženého poväčšine zo skúsených harcovníkov.

Ale kmeťovskí futbalisti pútajú pozornosť už tretí rok aj niečím celkom iným. V horúcom auguste zabehli už po tretíkrát známy a najväčší slovenský (345 km) štafetový beh Od Tatier k Dunaju (prvé dve kolá piatej ligy mali odložené), v ktorom si siahli doslova na dno svojich síl, aby pomohli chorým deťom.

„Napriek letnému odchodu nášho dlhodobého sponzora treba povedať, že on na majstrovské zápasy chodí, futbalistom sa venuje – hlavne mládeži – a pre futbal v Kmeťove je stále zapálený. A, že či by sa mohol, ako sponzor, niekedy vrátiť? Všetko je možné,“ hovorí hrajúci prezident ŠK Kmeťovo Jozef Zúbek (44), inak rodák z Veľkého Krtíša, ktorý sa do Kmeťova priženil pred 13 rokmi a ktorý si ako hráč vyskúšal napríklad aj tretiu ligu Stred vo farbách Dolnej Strehovej a tretiu ligu Západ v drese Topoľčian.

Futbalisti Kmeťova sa minulé leto opäť zúčastnili šľachetného štafetového behu Od Tatier k Dunaju. Ktorí vaši hráči bežali?

V strede augusta sa na trati z Jasnej do Bratislavy vo vytrvalosti zocelili naši hráči Pavol Šulík, Jozef Švec, Peter Švec, Jakub Jurkáček, Peter Procházka a bežal som aj ja.

Po letnom odchode stopéra Vargu do Podhájskej a brankára Bálinta do Veľkého Kýra ste prehrali prvý zápas v Bánove 4:2. Bánov zimuje tretí od konca, prehrávali ste tam už 4:0, nevyrušilo vás to?

Len na týždeň, pretože sme tam hrali len tri dni po behu Od Tatier k Dunaju a bolo to ešte cítiť. Mrzel nás výkon, ale aj sme sa patrične poučili a išli do ďalších kôl bez ohľadu na tento výsledok.

Kmeťovo nakoniec zimuje na solídnom šiestom mieste so skóre 40:20, ako ste s tým spokojný?

Určite sme spokojní, náš tohtosezónny cieľ bol totiž skončiť v 18-člennej súťaži do desiateho miesta. Spokojní sme aj vzhľadom na šírku kádra, veď na vonkajšie zápasy sme chodili niekedy iba dvanásti-trinásti.

V tabuľke domácich zápasov ste dokonca na piatej priečke bez jedinej prehry a so skóre 24:2. Po spomínaných letných oslabeniach na háklivých postoch tie dva inkasované góly bijú do očí...

Je pravdou, že doma sme silní a svoje hrá psychika. Naši skúsení hráči sa dokážu na domáce zápasy nastaviť lepšie mentálne.

Hrajúci prezident ŠK Kmeťovo Jozef Zúbek. (Autor: ARCHÍV J.Z.)

Po Bánove ste dostali štyri góly aj v Mužli (4:3), ktorá sa v auguste, ešte bez troch posíl z Ukrajiny, ledva pozbierala. Kedy začalo Kmeťovo naberať opäť na sile?

Hneď po prvom zápase v Bánove sme doma jasne zdolali Podlužany a to nás naštartovalo. Vedeli sme, že máme potenciál na lepšie výkony a aj výsledky.

Podlužany ste pokorili 5:0, Komjatice dokonca v druhopolčasovom oslabení o jedného hráča 2:1. Ako sa vám to podarilo strhnúť na svoju stranu?

V tomto mužstve som trinásť rokov a vždy tu vládol bojovný duch a hráči hrajú v prvom rade so srdcom. Toto všetko vychádza z výborného kolektívu, čo sa dlhodobo prejavuje aj v našich majstrovských zápasoch.

Prvý bod z vonku ste doviezli zo Šurian (2:2). Vtedy ste už tušili, že Kmeťovo mieri na priečky, na ktoré patrí?

Áno, bolo to vidieť už aj v predchádzajúcich zápasoch, v ktorých sme hrali výborne v defenzíve, len sme nedokázali premieňať šance. Ozajstným príkladom bol práve zápas v Šuranoch, kde sme mali jednoznačne zvíťaziť.

Vaše mužstvo dokázalo ako jediné remizovať u lídra v Podhájskej, kde ste práve vy vyrovnali na konečných 1:1. Z tábora domácich bolo vtedy počuť, že ste tam mohli aj vyhrať. Ako ste to videli?

Od začiatku sme hrali zodpovedne a favorita nepúšťali do vyložených šancí. Trpezlivo sme čakali na svoje príležitosti a tie aj prišli. Využili sme jednu z mnohých, hoci v úplnom závere sme naozaj mohli aj strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Remíza 1:1 bola však podľa mňa spravodlivá.

Ktorý zo 17 jesenných zápasov bol najťažší a v ktorom mužstvo podalo najlepší výkon?

Určite najlepší bol domáci zápas štvrtého kola s Komjaticami, v ktorom sme vyhrali napriek oslabeniu o vylúčeného hráča ešte pred prestávkou v 42. minúte, keď sme potom dvadsať minút pred koncom strelili víťazný gól na 2:1. A dobrý zápas sme odohrali aj v spomínanej Podhájskej.

V modro-bielom kapitán Kmeťova Jozef Švec, ktorý má 39 rokov, no iný, ako kmeťovský dres na seba dodnes nenavliekol. (Autor: FC Komjatice)

Kedy mužstvo výkonom sklamalo?

Sklamalo v piatom kole na Pozbe, kde sme prehrali zaslúžene vysoko 5:0 a aj v treťom kole v Mužli, kde sme podali veľmi nevýrazný výkon a prehrali 4:3.

Obranu ešte stále drží nestarnúci Peter Procháczka, v strede poľa odvádza pravidelne kvalitu Martin Letko, v útoku rastie čiperný mladík Jakub Jurkáček. Ako by ste zhodnotili káder?

Máme skúsené mužstvo, v ktorom sú aj hráči nad 40 rokov a ktorého gro tvoria futbalisti nad 30 rokov. Je pritom dobré, že sme mužstvo doplnili mladými chlapcami a teraz je táto kombinácia ideálna. Tréner Peter Mjuller stanovuje výborne taktiku, ktorá sa mení podľa sily súpera a my ju dokážeme na ihrisku zrealizovať väčšinou poctivým výkonom.

Vraj máte na lane dve prípadné posily z dvoch rôznych piatoligových súťaží. Prezraďte aspoň niečo a je možné aj to, že by sa vrátil spomínaný sponzor?

Napriek letnému odchodu nášho dlhodobého sponzora treba povedať, že on na majstrovské zápasy chodí, futbalistom sa venuje – hlavne mládeži – a pre futbal v Kmeťove je stále zapálený. A, že či by sa mohol ako sponzor vrátiť? Všetko je možné.

O posilách je priskoro hovoriť, počkáme do konca januára, keď sa bude formovať káder a potom uvidíme, ako ho uzavrieme. Ale niečo sa nám naozaj rysuje.

Odvety začínate predohrávkou 33. kola doma s tabuľkovým susedom Šuranmi, na ktoré strácate štyri body. Akú vážnosť pripisujete tomuto stretnutiu?

Určite sme pripravení potvrdiť dobrú jesennú formu v domácich zápasoch a určite chceme odčiniť nepremieňanie šancí práve v Šuranoch. Proti tomuto mestečku sa budeme chcieť vytiahnuť dobrým výkonom a víťazstvom. Ostávame však pokorní a budeme hrať tradične hlavne srdcom.

Zo zápasu ŠK Kmeťovo – FC Komjatice vpravo v bielo-modrom legionár domácich Norbert Mokráš, ktorý hral už aj za Komjatice. Pri lopte s číslom 14 Tomáš Sádovský, autor dvoch jesenných gólov. (Autor: FC Komjatice)

V tabuľke pravdy máte plus jeden bod, na jar hráte až deväťkrát doma. V reorganizačnej sezóne idú do štvrtej ligy dvaja, za istých okolností aj tretí v poradí, na aké umiestnenie si teda Kmeťovo trúfa dnes?

Ako som povedal, naše ambície sú skončiť do desiateho miesta. Všetko nadplán, by bolo výborné.

Budúcnosť futbalu, nielen na Kmeťove, závisí totiž od množstva chalanov, ktorí majú o futbal ozajstný záujem. Ich počet však neustále klesá a s tým môže vzniknúť problém. Preto veríme, že napriek poklesu mládežníkov, budeme stabilne pokračovať v súťaži, v ktorej momentálne pôsobíme. 

Marián Dragúň
Marián Dragúň Pätnásť rokov pracoval ako športový redaktor v regionálnych novinách. Teraz sa aktívne venuje iba písaniu o futbale, ktorý pred rokmi hrával v nižších súťažiach. Zameriava sa na regionálne súťaže, v ktorých sa snaží vyzdvihnúť čaro dedinského futbalu.

Súvisiace články

Nachádzate sa tu: