oceňoval najlepší vodných pólistov našej republiky za končiaci sa kalendárny rok. Prím hrali Košičania, podľa odborníkov bol najlepším pólistom Slovenska Karol Bačo, podľa fanúšikov v internetovom hlasovaní Peter Veszelits, do sedmičky roka sa dostali ešte aj ďalší dvaja Košičania Alexander Nagy a Jozef Hrošík. Navyše, v ŠKP Košice pôsobí aj prešovský odchovanec Lukáš Seman, ktorý triumfoval v kategórii Objav roka.
Na dobrú vec nešetrili
Pólisti na slávnostnom vyhlásení ankety nielen brali ocenenia, ale aj dávali. Tým, ktorí to najviac potrebujú. Pozvaní partneri slovenského vodného póla ukázali, že okrem športového ducha im nechýba ani dobré srdce. Vodnopólové čiapočky laureátov jednotlivých ocenení sa totiž na záver programu dražili a výťažok putoval Spoločnosti detskej onkológie v Košiciach. S takou vysokou celkovou čiastkou nerátal nik, z dražby sa na dobrú vec vyzbieralo 130 000 korún. K tejto sume prispeli aj slovenskí vodnopóloví reprezentanti, keď každý člen tímu venoval po tri tisícky. "K tomu sa ani neviem nejakým spôsobom vyjadriť. V kútiku duše sme pred akciou dúfali, že nejakých dvadsať tisíc korún sa z dražby čiapok nazbiera. Na takéto číslo som ani v najoptimistickejších prognózach vôbec nemyslel," uviedol viceprezident SZVP Jozef Karabáš, jeden z otcov myšlienky vyhlásenia ankety takouto reprezentatívnou formou. "Na to, že sme vyhlásenie robili prvýkrát v takejto forme, som spokojný. Dúfam, že aj ľôdia, ktorí tu boli." A v GES-ku boli nielen osobnosti slovenského vodného póla, ale napríklad aj maďarský zväzový kapitán Dénes Kemény, či chorvátsky odborník Dragan Matutinovič. Akcia sa vydarilo, o to väčšia je motivácia pokračovať v nastúpenom trende. "Robili sme to so zámerom, aby sa z toho stala tradícia. Vodné pólo takýchto akcií totiž veľa doposiaľ nerobilo, ale dnes to už patrí k dobe, aby sme sa aj takto prezentovali," dodal J. Karabáš.
Prísna otcova ruka vydáva ovocie
"Ďakujem aj svojmu otcovi za to, že nepopustil," uviedol okrem iného vo svojej ďakovnej reči pri preberaní najprestížnejšieho ocenenia Hráč roka 2004 Karol Bačo. Ako je známe, jeho otec Karol Bačo starší okrem toho, že odmalička dozeral, aby tradícia vodných pólistov v rodine pokračovala, viedol syna aj ako tréner v Košiciach. "Určite, že bol tvrdý, vždy to tak bolo, to môžu potvrdiť aj moji bývalí spoluhráči. Trénoval ma najdlhšie zo všetkých trénerov a myslím si, že zo všetkých mi dal aj najviac. Musel som pri ňom o to tvrdšie pracovať. Nie vždy to bolo príjemné, ale určite mu vďačím za veľa," vyjadril sa na margo tvrdej otcovej ruky mladší z Bačovcov. Ukazuje sa, že sa oplatilo zaťať zuby. "Nielen pri tomto vyhlásení, ale pri každom úspechu v bazéne si poviem, že to stálo za to popracovať na sebe tvrdšie. V špotre to už tak chodí, že vychutnanie si kúsku slávy pri úspechoch trvá oveľa kratšie ako samotná práca, ktorou sa treba k takýmto úspechom dostať."
Karol Bačo starší potvrdzuje, že syna vźdy nabádal k ťažkej drine. "Ja som mal tvrdú roku na všetkých, naňho zvlášť, lebo som ho mal častejšie pri sebe. To bola niekedy jeho nevýhoda, že som mu to pripomínal pri jedle, alebo keď ráno vstával. Čas ukázal, či to bolo lepšie alebo horšie." Karol mal teda vodné pólo na tanieri od malička. Frflal príliš, keď otec túto tému omieľal dookola ráno, či večer? "Nemôžem povedať, že veľmi. Keď sa toho nakopilo veľa, možno trošku, ale inak to znášal dobre. Niekedy som azda naňho naložil až veľa, tú hranicu vždy ukáže až život. Nemal však problém s tým, žeby nechcel a bol z toho zničený," vyslovil sa K. Bačo starší. Videl od útleho detstva, že v synovi drieme až takýto talent, že to dotiahne na najlepšieho hráča na Slovensku? "Nevidel som. Nemal totiž danú mohutnú postavu, takže spočiatku mal tento telesný hendikep. Stále som mu všdak vysvetľoval, že musí byť o to rýchlejší, šikovnejší a prefíkanejší, aby sa cez veľkých hráčov presadil. Prízvukoval som mu, že o to viac musí pracovať a on pracoval."
Manželka čiapku nevydražila
Manželka Karola Bača Lucia urputne bojovala o cennú trofej - vodnopólovú čiapočku svojho muža. V charitatívnej dražbe za ňu ponúkla osem tisíc, napokon sa však našiel v GES-ku človek, ktorý ´tuto ponuku prebil o tisícku. Nezazlieval Karol manželke, že ešte neprihodila a nebojovala o jeho čiapočku až do konca? "Spomínal som jej, že to mohlo ostať v rodine (úsmev). Azda na ďalší rok, ak sa táto akcia znovu uskutoční. Musím povedať, že je to výborná myšlienka zorganizovať niečo také, iba takto môže slovenské vodné pólo vstúpiť do povedomia verejnosti," vyslovil sa K. Bačo.
Aj u missiek je to tak
Kým u odborníkov triumfoval Karol Bačo, fanúšikovia na internetovom hlasovaní zvolili za najlepšieho pólistu roka iného košického odchovanca, skúsenejšieho Petra Veszelitsa. "Som rád, že som zvíťazil. Odzrkadľuje to možno skutočnosť, že hrám vodné pólo už dlhšie a pozná ma za ten čas veľa ľudí. Človeka to aj potešilo, že po toľkých rokoch sa niečo také, ako je hlasovanie o najpopulárnejšieho pólistu, uskutočnilo." A ako vníma odlišný výsledok medzi odborníkmi a fanúšikmi? "Na internete hlasuje väčší počet ľudí. Ten, kto je známejší a dlhšie sa pohybuje na scéne, má zrejme viac šancí. Aj v súťažiach miss je to tiež tak, že v u divákov vyhrá jedno dievča a u divákov iná, väčšinou nikdy tá istá." U missiek diváci hodnotia predovšetkým krásu. Aj pólisti mali na intenetovej stránke, na ktorej sa dalo hlasovať vkusné fotografie. žeby aj tu zabrala i vizáž? "No, dúfam, že rozhodovali najmä kvality," zasmial sa P. Veszelits.
Hrošík nie je v bazéne lakomec
Okrem Bača sa do sedmičky roka dostali aj ďalší dvaja Košičania Alexander Nagy a Jozef Hrošík. "Od malička som ho viedol ku kolektívnej hre. Pre mňa nebolo podstatné, či dá gól, ale aby lopta šla na miesto, kde má ísť. Veľakrát som si v zápasoch všimol, že mal vyloženú šancu, mohol dať sám gól, ale nezištne ešte prihral úplne voľnému spoluhráčovi. Je to cenná vec, dobrá vlastnosť, preto ho majú radi aj spoluhráči. Nie je lakomý, že iba on chce dávať góly. Hľadí aj na to, koľko gólov vyrobí, je skromný," odvetil nám Jozef Hrošík starší, keď sme sa ho opýtali na jeho názor na synovu najcennejšiu vodnopólovú vlastnosť. Bývalého hráča Červenej hviezdy, neskôr nestora ženského vodného póla v Košiciach a strojcu jeho najväčších úspechov sme sa vzápätí opýtali i na to, čo by synovi, naopak, najviac vytkol. "Málo strieľa, mal by na seba brať viac zodpovednosti. Niekedy je vo vyloženej šanci, rozkýve brankára, no ešte prihrá niekde inde namiesto strely. To mu hovoria aj tréneri v Nice. Ukázal už, že to vie, napríklad na majstrovstvách Európy v Slovinsku bol našim najlepším strelcom, musí to len viac využívať."
Talent znáša aj kritiku
Víťazom v kategórii Objav roka sa stal urastnený center ŠKP Košice Lukáš Seman. Iba 17-ročný mladíček hráva pravidelne seniorskú ligu a má pevné miesto medzi staršími spoluhráčmi v juniorskej reprezentácii Slovenska. Do Košíc prišiel pred časom z Prešova a v ŠKP sa snažia jeho potenciál rozvinúť do maximálnej miery. Je to totiž skutočne jeden z najväčších talentov a nádejí slovenského vodného póla do budúcnosti. "V Košiciach je v podstate rok, takže ho do hĺbky ešte nepoznám. Zatiaľ môžem povedať to, že chlapec má tento šport veľmi rád a je schopný sa poddať kolektívu a pracovať na sebe. Trénerove slová vypočuje, nechá si poradiť, aj keď sa mu veľakrát nedarí. Znesie i kritiku, zatiaľ je skromný. Keď ostane taký, čaká na neho veľká budúcnosť," uviedol tréner Szabolcs Escwig-Hajts, ktorý Semana vedie v ŠKP i v juniorskej reprezentácii. Mimochodom, Semanovu čiapočku vydražil za 15 000 korún prezident SZVP Eduard Prelovský.
Manažér stále ujedá legionársky chlebík
Manažér slovenskej vodnopólovej reprezentácie Roman Poláčik, hoci už štyridsiatnik, stále aktívne hráva vodné pólo na klubovej úrovni v chorvátskom Šibeniku. "Momentálne sme na siedmom mieste v chorvátskej lige. Akurát mi telefonovali, že sa mení tréner, po Novom roku uvidím. Toto mužstvo tri roky nemalo svoj bazén, cestovalo 80 kilometrov do Splitu, takže podmienky nemalo najlepšie. Momentálne je už postavený nový bazén, mali by sme napredovať," priblížil nám R. Poláčik svoje súčasné pôsobisko, kde je zatiaľ spokojný. "Ja osobne áno. Chýbajú síce ešte jeden-dvaja kvalitní hráči, ale tých si klub dovoliť nemôže."
Aj Roman Poláčik sa zo svojho postu manažéra snaží, aby naše vodné pólo napredovalo. Neúčasť na olympiáde v Aténach znamenala, že Slovensko sa ocitlo na Hrách bez kolektívneho športu. A olympiáda bez zastúpenia v kolektívnom športe, to je ako jedlo bez soli. Práve pólisti a basketbalistky tradične držali slovenskú zástavu, teraz však neuspeli a dieru nezaplátal nik. "Nechcem zachádzať do iných federácií kolektívnych športov, ale aj oni majú určité problémy. Samozrejme, finančné. Nevieme zaplatiť zahraničných trénerov, od ktorých by sa naši učili. Pred kvalifikáciou na olympiádu sme mužstvo skladali na viedenskom letisku, lebo zahraničné kluby nám neuvoľnili hráčov na dlhodobejšiu prípravu. Musíme teraz robiť kroky, aby sa niečo podobné už neopakovalo, aj keď to nie je ľahké. Zahraničné kluby síce hráčov uvoľnia, ale nie na tri-štyritýždne, ako by sme potrebovali," dodala legenda slovenského vodného póla.
OCENENIA
Hráč roka 2004 (odborníci): Karol Bačo (Atletic Barceloneta - Šp.)
Hráč roka 2004 (fanúšikovia): Peter Veszelits (Madrid -Šp.)
Sedmička roka 2004: Michal Gogola (Tourcoing - Fr.) - Karol Bačo (Barcelonetta - Šp.), Alexander Nagy (CN Terassa), Jozef Hrošík (Nice - Fr.), Peter Nižný (Valencia - Šp.), Milan Cipov (Marseille - Fr.), Gejza Gyurcsi (Nice - Fr.)
Hráčka roka 2004: Martina Nortíková (Piešťany)
Objav roka 2004: Lukáš Seman (ŠKP Košice)
