Nebol ešte ani dospelý, keď po ňom pomenovali ulicu v meste Bauru. Od mestského zastupiteľstva dostal Romisettu – malú trojkolku s objemom 247 kubických centimetrov, ktorú v Brazílii vyrábalo BMW. K tomu chladničku, práčku, televízor a od vlády aj prísľub bývania a práce do konca života.
To všetko prišlo krátko po tom, čo sa v roku 1958 stal s Brazíliou majstrom sveta. Ešte pred štartom turnaja pritom mladého Pelé takmer nikto nepoznal. Jeho meno bolo dokonca v oficiálnom rozpise šampionátu napísané nesprávne. O pár dní už o ňom hovoril celý svet.
Vlastným menom Edson Arantes do Nascimento. Na archívnych záberoch pôsobí ako útly chlapec, ktorý sa medzi spoluhráčmi stráca. Keď však dostal loptu, všetko sa zmenilo. Tancoval okolo nej, kľučkami mátol obrancov, slalomom sa predieral cez súperovu defenzívu a zakončoval s neuveriteľnou ľahkosťou – pravou nohou, ľavou nohou aj hlavou.
Národný poklad
Rozhodol štvrťfinále proti Walesu (1:0), v semifinále proti Francúzsku strelil hetrik (5:2) a vo finále dal dva góly domácim Švédom (5:2).
Ako sedemnásťročný sa stal najmladším majstrom sveta v dejinách a hrdinom Brazílie. Tamojšia vláda ho následne vyhlásila za národný poklad.
Mnohí dodnes považujú Brazíliu z Pelého éry za najlepší reprezentačný tím histórie. Na svoju dobu mala výnimočné podmienky.
Súčasťou realizačného tímu boli špecialista na fyzickú prípravu, dvaja maséri, psychológ aj zubár, ktorý sa však viac než o chrup staral o dobrú náladu v mužstve.
Pred majstrovstvami sveta 1958 bola Brazília považovaná za favorita, hoci panovali obavy, či sa dokáže prispôsobiť neznámemu prostrediu vo Švédsku.
Veľké investície
Dovtedy oba svetové šampionáty hrané v Južnej Amerike vyhrali juhoamerické tímy a všetky tri turnaje v Európe ovládli európske mužstvá.
Brazília však bola pravdepodobne lepšie pripravená než ktokoľvek iný. Investovala veľké prostriedky do rozsiahleho realizačného tímu v čase, keď ostatným reprezentáciám stačil tréner, asistent a masér.
Pred turnajom absolvovala európske turné, aby si hráči zvykli na podnebie aj podmienky.
Ako všetky veľké mužstvá, aj tento brazílsky tím spájal kvalitnú organizáciu s výnimočnými individualitami.
Mužstvo tvorili hráči, ktorí neboli len dominantnými postavami turnaja, ale aj jednými z najslávnejších futbalistov 20. storočia – Mário Zagallo, Garrincha či Pelé.
VIDEO: Zostrih akcii Pelého
Tréner, ktorý vraj zaspával na lavičke
Tréner Vicente Feola bol zvláštnou a zároveň fascinujúcou postavou. Viedol São Paulo FC v 532 zápasoch počas šiestich rôznych období, čo je klubový rekord. Pri osudovej prehre Brazílie vo finále MS 1950 pôsobil ako asistent trénera.
Feolu často kritizovali za nedostatok autority a prílišné delegovanie kompetencií. Objavili sa dokonca tvrdenia, že počas zápasov doslova zaspával na lavičke. Brazília však bola v tom období ďaleko pred konkurenciou v oblasti odborného zázemia.
Najväčšiu pozornosť vzbudil psychológ. Hráčov podroboval zvláštnym testom – napríklad ich požiadal, aby nakreslili „obrázok muža“, a následne Feolovi odporúčal, ktorí futbalisti by mohli vytvárať dobré partnerstvá.
Pelé v testoch neobstál dobre. Psychológ ho označil za „očividne infantilného“ a tvrdil, že „nemá zmysel pre zodpovednosť v tímovej hre“. Ešte horšie dopadol Garrincha, ktorého označili za „idiota“. Dnes psychometrické testy patria vo futbale k bežnej praxi, no tie brazílske v roku 1958 sa používali pri nábore autobusových vodičov v São Paule.
Ironické je, že Brazília nikdy neprehrala zápas, v ktorom Pelé a Garrincha nastúpili spolu.
Revolúcia menom 4-2-4
Feola viedol Brazíliu v období významnej taktickej revolúcie. Systém 4-2-4 bol natoľko prelomový, že zmenil samotný spôsob, akým sa vo futbale hovorilo o rozostaveniach. Dovtedajšie systémy sa označovali podľa písmen alebo tvarov – napríklad „WM“ či „pyramída“.
Zrazu sa futbal stal technickejším: štyria obrancovia, dvaja stredopoliari a štyria útočníci.
„Najvýraznejším prvkom majstrovstiev sveta bolo potvrdenie nového konceptu, ktorý by sme mohli nazvať štýlom štvrtého obrancu,“ napísal John Camkin vo svojej knihe World Cup 1958.
„Krajní obrancovia zostávali široko pri čiare a stopér spolu s jedným defenzívnym stredopoliarom neustále chránili stred. Brazílsky úspech môže rozšíriť používanie systému so štyrmi obrancami.“
Brazília vynikala využívaním šírky ihriska. Garrincha a Zagallo hrali na krídlach, zatiaľ čo krajní obrancovia podporovali útok, čo bolo v tom čase stále pomerne neobvyklé.
V úvode nehral
Počas turnaja pritom Feola viackrát menil zostavu. Garrinchu spočiatku vynechával pre slabšiu defenzívnu prácu a uprednostňoval disciplinovanejšieho Joela. Hráči však trénera presvedčili, aby Garrinchu nasadil proti Sovietskemu zväzu. V tom istom zápase debutoval na turnaji aj Pelé, ktorý si dovtedy liečil zranené koleno.
Už počas prvých troch minút Garrincha aj Pelé trafili žrď a Vavá skóroval. Mnohí tieto tri minúty označujú za najlepšie v histórii futbalu.
„Génius prevalcoval obyčajnú snahu,“ napísal novinár Brian Glanville. Pred zápasom vraj sovietskeho trénera Gavriila Kachalina cez tlmočníka informovali, že Brazília nastúpi s tromi náhradníkmi. Odišiel spokojný – netušil, že jedným z nich je Pelé.
