Najlepšiu jazdu si nechal na záver.
Finále C1 - výsledky:
PARÍŽ. Po príchode do cieľa zaťal päsť. Slovenský reprezentant Matej Beňuš získal pre Slovensko prvú medailu na olympijských hrách v Paríži 2024.
Tridsaťšesťročný kanoista sa poučil z predchádzajúcich chýb a predviedol vynikajúcu jazdu bez chýb, čo mu stačilo na bronzovú medailu.
„Matej vie vo finále napraviť chyby, ktoré spravil,“ analyzoval pred finále v štúdiu STVR expert Alexander Slafkovský.
„Ja rád útočím zozadu a preteky sa začínajú až v pondelok," povedal Beňuš po sobotňajšej kvalifikácii.
Do finále postúpil z jedenásteho miesta a na trať vyštartoval druhý v poradí.
„Maťo je známy tým, že postupuje aj z posledných priečok, ale na to finále sa vie vždy dobre pripraviť. V ňom netreba nič viac, len predviesť svoju jazdu, ktorú vie a vtedy bude aj dobrý výsledok,“ vravel tréner Matúš Hujsa pre Sportnet.
Beňuš pôsobil vo finálovej jazde istejšie ako v semifinále a ukázal bojovný prejav. Úvodný úsek prešiel bez problémov.
„Prvé tri valce prešiel tak, ako mal. V tomto úseku predtým stratil. Stred trate mu vyšiel bezchybne. Takto sa bojuje o medailu,“ komentoval bývalý kanoista Tomáš Kučera.
Na posledných olympijských hrách v Tokiu obsadil vo finále šieste miesto, predtým v Rio de Janeiro získal striebro.
Z víťazstva sa tešil domáci reprezentant Nicolas Gestin, ktorý predviedol suverénnu jazdu a v cieli mal náskok 5,48 sekundy na strieborného Adama Burgessa z Veľkej Británie.
„Francúz šiel každú jazdu pod kontrolou. Bolo úžasné, ako využil domáce prostredie. Mal oveľa viac hodín odjazdených v kanáli ako ostatní,“ zhodnotil Michal Martikán pre slovenských novinárov.
Beňuš počas dlhého čakanie vedel, že jeho čas 97.03 sekundy bude veľmi tesný na medailové priečky.
„Pri čakaní som bol veľmi nervózny. Vedel som, že môj čas bude veľmi hraničný. To sa aj potvrdilo. Dvaja pretekári ma predbehli, ale rozhodcovia im dopísali päťdesiatsekundové penalizácie.
Po dojazde som si myslel, že to bude veľmi tesné na medailu,“ povedal v prvom rozhovore pre STVR.
Napokon sa šťastie priklonilo na stranu slovenského reprezentanta.
„Som veľmi šťastný, že som sa vrátil na stupne najlepších, po tom, čo som v Tokiu zlyhal. Na najťažšej kombinácii bránok šesť a sedem, ktorá bola pre praváka náročná, som čosi stratil, ale dnes by som nevyhral, lebo Francúz bol suverénny.
Atmosféra bola fantastická, lebo Francúzsko je vodácka krajina. Neviem, či sa niečo podobné zopakuje," doplnil.
Slovensko si pripísalo vo vodnom slalome cenný kov na každých olympijských hrách. Všetko odštartoval Michal Martikán v Atlante 1996, kde získal fantastické zlato. Odvtedy si odniesol ďalšie štyri cenné kovy.
„Boli to fantastické preteky s fantastickou energiou a atmosférou. Matej patrí medzi svetovú špičku a je super, že to takto dopadlo.
Napriek všetkému som maximalista a škoda, že Maťovi to nevyšlo na vrchol. Urobil niekoľko chybičiek, ale je super, že získal medailu a treba sa z toho tešiť.
Bránky boli na dvoch, troch úsekoch veľmi náročné. Zdalo sa, že u niektorých slalomárov rozhodovala mentálna sila a mentálna pohoda,“ uviedol dvojnásobný olympijský šampión Martikán.
„Keď som bol menší, venoval som sa viacerým športom. Do desiatich rokov som hrával futbal za Vinohrady, robil som aj moderný päťboj po otcovi.
Vlastne v detských kategóriách to bol trojboj – plávanie, streľba a beh. A vodu som mal takpovediac povinne, keďže mama bola vodáčka a vyrastal som v lodenici,“ hovoril Beňuš o svojich začiatkoch.
Rodák z Bratislavy miluje hokej, ktorému sa venujú aj jeho synovia.
„Začal som hrať, asi keď som mal 25 rokov. Dali sme sa vtedy dokopy partia vodákov. V súčasnosti nastupujem v dvoch poloamatérskych súťažiach. Je to pre mňa fantastická kondičná príprava, výborný doplnkový šport, lebo človek používa, hlavu, ruky aj nohy,“ vysvetlil.
