M. Kozák hrá v krajine, kde zajtra je pozajtra, popozajtra...

- Kozáka a Hýlla. Obaja pôsobia v Iráne, kde obliekajú farby druholigového tímu FC Oghab Teherán. Košický rodák M. Kozák sa v útoku snaží strieľať čo najviac gólov, naopak, Bratislavčan Hýll sa im v bráne snaží zabrániť. V minulých dňoch sa nám podarilo skontaktovať sa s Miroslavom Kozákom, ktorý v sobotu oslávil 28. narodeniny. Zhodou okolností sme ho vyrušili pri sledovaní priameho prenosu európskej Ligy majstrov AC Miláno - FC Barcelona 1:0... Za pár týždňov si zaknihoval celý rad zážitkov, pri ktorých našinec len neveriacky krúti hlavou. Napokon, posúďte sami.

TEHERÁN - OBROVSKÁ AGLOMERÁCIA, LITER BENZÍNU STOJÍ 3 KORUNY

"Prvé dva týždne to bolo veľmi zlé. Momentálne je to však už v pohode, prišli za nami rodiny a dostali sme už aj byty. Ja bývam na prvom poschodí, Miro Hýll nado mnou, na treťom. Prvých päť týždňov sme bývali v hoteli a už nám ten stereotyp liezol na nervy," začal hovoriť o dojmoch Miro Kozák. Spýtať sa na polohu bytu, či je blízko centra alebo na okraji je úplne bezpredmetné, ak si uvedomíme, že hlavné mesto Iránu je obrovská aglomerácia so 14-16 miliónmi obyvateľov! "Z klubu nám našli dobré bývanie kvôli dochádzke. V Teheráne sú totiž strašné zápchy. Niečo neuveriteľné. Veď len v samotnom Teheráne sú dva milióny áut! Cestujeme na tréning len 30 minút. Inak by nám cesta trvala 1,5 až 2 hodiny. Stačilo mi, keď sme prilietali z jedného zápasu v noci do Teheránu, neskutočné, na akej ploche sa rozprestiera. Auto nemáme a ani by som neskúšal jazdiť. Máme vodiča, ktorý nás vozí na tréningy. Inak, jazdíme taxíkmi. Vyjdete na cestu, dvihnete ruku a hneď je pri vás auto." Mať auto nie je až takým luxusom v tejto na ropu bohatej krajine. "Liter benzínu stojí v prepočte tri koruny!" Pochopiteľne, lacné sú i ceny leteniek. "Chceli by sme si poobzerať okolie. Veď v Iráne je veľa historických pamiatok. Radi by sme navštívili i Dubaj, ktorý je blízko. Letenky sú pri tom veľmi lacné. Cesta do Dubaja a späť vás vyjde na 150 euro. Na zápas sme leteli 700 km a letenka tam aj späť stála 30 euro." Podľa košického futbalistu sa zatiaľ viac o pamiatky zaujíma Miro Hýll s manželkou, ktorí chodia po rôznych múzeách a galériách.

PO TROCH KOLÁCH UŽ BOLI "MAJSTRI SVETA", RÝCHLO VYTRIEZVELI

V klube sú stanované jasné kritériá - postup do najvyššej súťaži. V Iráne sú dve druhé ligy po 12 účastníkov. Len víťazi môžu postúpiť. "Máme za sebou odohraných päť kôl. Zatiaľ sme na 2. mieste, keď sme získali 10 bodov za bilanciu 3-1-1. Skóre máme 9:4. Na lídra strácame dva body," vysypal z rukáva náš legionár, ktorý nastrieľal štyri góly a prihral na tri góly. Súťaž bude trvať ešte šesť týždňov, potom nasleduje krátka prestávka a na programe bude jedenásť kôl odvetnej časti. Súťaž by sa mala skončiť 20. marca. "Tu sa to však stále mení. Jeden týždeň platí jedno, druhý zasa niečo iné. Napríklad vlani sa cez ramadán vôbec nehralo."

FC Oghab (Orol) Teherán patrí medzi staršie kluby. Nedávno ho kúpili noví majitelia, ktorí doň investovali peniaze, aby postúpili do I. ligy. Mimochodom, sú prepojení na slovenský klub DAC Dunajská Streda. "Miro Hýll začal výborne. Prvé tri zápasy vychytal nuly - 0:0, 5:0, 1:0. Vo štvrtom kole sme hrali vonku a nešťastne sme prehrali 1:2. Po troch kolách sme viedli a všetci už boli majstri sveta. O postupujúcom bolo hneď rozhodnuté... Cestovali sme však vonku, viedli sme 1:0 a hráči prestali behať. Na ihrisku začali rozprávať medzi sebou a dostali sme dva góly. Tréner ich všetkých zjazdil. Naposledy sme prehrávali doma 0:1, vyrovnali sme na 1:1, no hneď po prestávke nám rozhodca vylúčil hráča. Ja som vtedy zvýšil na 2:1, hostia vyrovnali, po nedovolenom zákroku na mňa v šestnástke som si postavil loptu na biely bod a z jedenástky som upravil na 3:2. Miro teda inkasoval štyri góly, ale ani za jeden nemohol."

V PRÍPRAVE NEDOHRALI TRI ZÁPASY PRE HROMADNÚ BITKU!

Na ihrisku si so spoluhráčmi rozumejú stále lepšie a lepšie. Zásluhu na tom má i zdokonaľovanie sa v perzštine, úradnom jazyku v Iráne. "Miro Hýll diriguje obranu už veľmi dobre. Ja už tiež viacerým slovám rozumiem. Napokon, trénerom je tu Rakúšan Robert Pflug, ktorý nedávno pôsobil v Dunajskej Strede. Má svojho tlmočníka, no čo chce od nás, to všetko pochopíme."

O futbalistov z tejto oblasti platí, že techniku majú na veľmi solídnej úrovni, no taktická stránka je niekedy porovnávana so žiackou u nás... "Presne tak. Iránci sú po technickej stránke výborní, no po taktickej sú strašní. Zo začiatku boli také situácie, že stopér si na päťky pýtal loptu, začal kľučkovať v šestnástke, alebo krajný obranca prihrával po zemi cez celú šestnástku právemu obrancovi. To bolo niečo strašné. Koľko sa na nich Miro Hýll navrieskal... Ešte aj teraz na nich stále kričí a huláka. A neraz i pekne mastne po slovensky. Domáci však tieto neslušné slovíčka veľmi rýchlo pochytili. Už keď chcem na niekoho ponadávať, tak len v slovenčine. Je veľmi zlé, keď zahrešíte ich jazykom. Teraz sa už výrazne zlepšili, na čom má zásluhu i tréner Pflug, ktorý ich všetko učí. Sú však veľmi psychicky labilní. Rýchlo vzbĺknu a oddajú sa vášniam. V príprave sme napríklad zohrali tri len 60-minútové zápasy, pretože pre hromadnú bitku ich rozhodca predčasne ukončil! Naozaj, veľmi zaujímavé veci sa diali v príprave. My s Mirom Hýllom sme len stáli vedľa a smiali sa." Už nie tak do smiechu je Kozákovi pri niektorých zákrokoch, ktoré hraničia so zdravým rozumom. "Neviem si predstaviť, aby sa u nás objavovali takéto zákroky. Rozhodcovia by z fleku vyťahovali červené karty. Hráči hrajú síce veľmi tvrdo, ale niekdy to skĺzne do zákernosti. Niektoré zákroky sú strašné. Pri šmýkačkach s dvoma nohami radšej zatváram oči." Práve takéto zákroky fúkajú do pahreby emócií, ktoré raz-dva vzbĺknu. "Niekedy mi to pripadá tak, ako kebny mali hráči zatmenie a to je koniec potom..." Zákernosť však nie je bežná len v stretnutiach, aj na tréningu sa niekedy vlastní tak dokopú, až to pekné nie je. "Najzaujímavejšie však je, a to by ste neverili, že, keď sa na ihrisku nazájom pobijú, prídu do šatne, dajú si pusy a všetko je v poriadku." M. Kozák vie o čom hovorí, lebo sám niečo podobné zažil na vlastnej koži. A Miro Hýll tak isto. "Na tréningu sme si nepadli do oka, kopli sme sa, nastali strkanice, už-už to smerovalo do bitky a v šatni prišiel hráč za mnou, opusinkoval ma, zaželal mi všetko najlepšie. Trochu čudné." Na majstrovských dueloch nie je núdza o karty. "Raz sme hrali vonku zápas, kde padli tri červené karty a osem žltých. Bola to riadna kovbojka. Ak kvôli kartám, nám každé kolo chýbajú traja-štyria hráči. Jedni stoja kvôli vylúčeniu a ďalší pre žlté karty. V Iráne totiž platí, že stop nasleduje po každej druhej karte. Na Slovensku sa stojí po štvrtej, ôsmej, dvanástej. V Iráne uvidí hráč dve žlté karty a už stojí."

NA NEMECKO UŽ NA OBED 100 000 DIVÁKOV, ZÁPAS SA ZAČÍNAL o 19.30...

V Iráne je futbal mimoriadne populárny. "Len v Teheráne výchadza denne 25 novín len o futbale. Nepredstaviteľné niečo. Napríklad na zápas I. ligy na tzv. malé teheránske derby prišlo 65 000 divákov. Na budúci týždeň je na programe veľké derby - modrí proti červeným - a to sa očakáva 120 000 divákov! Stretnutie má rozhodovať Švajčiar Urs Meier. Pôvodne mal vraj rozhodovať Talian Collina." Aby sme si vedeli urobiť najlepší obraz o popularite futbalu v Iráne, stačí sa pristaviť pri nedávnom priateľskom stretnutí Irán - Nemecko. "Pochopiteľne, štadión bol vypredaný - 120 000 divákov. Pointa všetkého je v tom, že stretnutie sa začínalo o 19.30, no už o jednej popoludní bolo v hľadisku 100 000 divákov! Hovorili sme so slovenským veľvyslancom, ktorý prišiel na štadión o pol šiestej a už mal problém, aby sa dostal do hľadiska." Pre našinca niečo nepochopiteľné. Na druhej strane, niet sa čo čudovať, keď vstupenka stála 1 euro... "Mne úplne stačilo, keď som bol na spomínanom derby, keď bolo 60-tisíc fanúšikov. V kotli bola neuveriteľná atmosféra. Divákom asistovalo 5 000 policajtov." Futbal je denno-denne i na televíznych obrazovkách - utorok, streda Liga majstrov, štvrtky Pohár UEFA, piatok, sobota, nedeľa, pondelok talianská, anglická, španielská a nemecká liga. Všetko priame prenosy. Netreba zabúdať ani na iránsku ligu, ktorá je ešte častejšie na obrazovkách. "Keď ste futbalista v Iráne, všade si vás vážia, nie ako na Slovensku. Zažil som už i také, že nás zastavili na ceste policajti, spoluhráč ukázal registračný preukaz a hneď nás pustili. Futbalisti v porovnaní s bežnými ľuďmi zarábajú oveľa viac."

POČAS RAMADÁNU MU CEZ ZÁPAS NEDOVOLIA NAPIŤ SA

V arabskom svete je v súčasnosti pôstny mesiac ramadán, ktorý je jedným z piatich pilierov islámu. Vo všeobecnosti platí, že dospelým a zdravým moslimom je prikázané "zdržať sa niečoho". V islamskej terminologii sa tento význam vysvetľuje, ako zdržanie sa jedla, pitia a intímneho styku. Platí to pre všetkých moslimov na celom svete. Pôst sa začína každý deň od východu slnka v čase tesne pred rannou modlitbou a končí pri západu slnka. Medzi tým sa postiaci zdržia jedla, pitia, intímneho styku, ale i nemorálneho chovania sa a jednania. "Vyzerá to dosť zaujímavo a vyčerpávajúco. Veď hráči trénuju o jednej, ale jedia a pijú až po šiestej. Cez deň je tu okolo 25 stupňov. V nedeľu sme hrali zápas, bolo okolo 30 stupňov, išiel som na lavičku po vodu a nechceli mi ju dať, lebo je ramadán... Zaujímavé je, že na tréningu chlapci pijú, lebo to vidím, no na oficiálnych príležitostiach, ako je zápas, sa nenapijete. Samozrejme, že mi s Mirom to doma nedodržujeme." Na stravu si už obaja zvykli. Miro Kozák mal prvé týždne problémy, lebo keď prišiel do Iránu, trénovalo sa v 45-stupňovej horúčave, do nápojov sa všade dával ľad, podchladil črevá a komplikácie nastali okamžite. "V Teheráne sú perfektné reštaurácie, aké som nevidel ani u nás doma - arabské, čínske, talianske, indické. Rôzne. Dokonca som videl i bravčové mäso v niektorých obchodoch. Všetko sa dá zohnať. Neuveríte, ale v reštaurácii som videl i segedínsky guláš."

PIVO SI OSOLIA, ZRIEDIA S MLIEKOM A POTOM HO VYPIJÚ...

Nie je tajomstvom, že Irán je pre USA po Iráku druhým tŕňom v oku kvôli svojím zbraniam hromadného ničenia. Ako je tam s bezpečnosťou? "Žiaden problém. Nepociťujem nič zvláštne. Sú tu dobrí i zlí ľudia, ako všade vo svete."

Na ulici nie je možné stretnúť ženu bez toho, aby nebola zahalená. "Aj naše manželky tak musia chodiť. Nosia šatku, aby im nebolo vidieť vlasy. Ani muži nesmú všetko. Musia chodiť len v dlhých nohaviciach, žiadne krátke nohavice. Ja som raz vybehol z posilňovne v ´kraťasoch´ do hotela a už na mňa policajt hulákal." Rodinka - manželka i 4-ročný syn Maximilián - si v Iráne už zvykli. "Maximilián je zaujímavý, lebo má svetlé vlasy, inak všetci majú len čierne, preto sa nás pýtajú hneď pýtajú, čo sme zač. Najmä v taxíku je takýto výsluch bežný." Iránčania sú podľa Mira jedným z mála národov, ktorí si Slovákov nemýlia so Slovinskom. Nečudo, stále majú v pamäti len ´Čekoslovakiu´. A to hlavne z jedného dôvodu. "Pre krištáľ. Už vo veľa obchodoch som videl Crystal Czech republic." Naši susedia sa teda v Iráne prezentujú svojím tradičným umením. Ku krištáľu by sme pokojne mohli pridať i kvalitné české pivo, no v arabskom svete je zakázané požívanie alkoholu. To isté platí i pre pivo. Nealkoholický zlatý mok však je v predajniach. "Po zápase si niekedy dáme. Zaujímavé je, že väčšina hráčov pije pivo pred zápasom. Máme obed a oni si dajú nealkoholické pivo. Ale, mali by ste vidieť aké?! Otvoria si plechovku, nalejú si ho do pohára, pivo si posolia, prilejú si doň mlieko a tak to pijú! Čudný zvyk..."

NEZVYKOL SI NA HYGIÉNU A TOALETY

Nájde sa niečo také na čo ste si doteraz nezvykli a asi si ani nikdy nezvyknete? "Na moje prekvapenie, v Tehráne je čisto. To ma milo prekvapilo. Keď som videl zábery v telke Irán - Irák, nebolo mi všetko jedno. Skutočnosť nie je taká zlá. Na jednej strane je obrovská chudoba, na druhej zasa obrovské bohatstvo. Nikdy si však asi nezvyknem na hygienu domácich. Veľa spoluhráčov po tréningu vyzlečie prepotené tričko, oblečie si rifle, košeľu, sadne do auta a už ich niet... To ma zakaždým zarazí. Druhou vecou, na ktorú si márne zvykám sú toalety. V Európe sú klasické, no tu sú iba tzv. turecké s dierou do zeme. Pre mňa je to strašný problém." Na mentalitu Iráncov si tiež dlhšie zvykal. "Keď niečo potrebujete, odpoveďou vám bude slovíčko zajtra. Je jedno, čo potrebujete, stále dookola počúvate zajtra, zajtra, zajtra. Niekedy na to nemáme nervy. Pračku a sporák mi spôsobom ´zajtra, zajtra´ nosili dva týždne... Všetko im trvá dlhšie, ako u nás," dodal s úsmevom Miroslav Kozák.