pracuje ako starší sekundárny lekár v martinskej traumatológii. Včera predpoludním sa naše mužstvo v Rige pripravovalo na zápas s Ruskom a päťdesiatnik s kufríkom nástrojov a liekov behal na hoteli z izby na izbu - od Mariána Hossu, ktorý má zranené koleno, k Jánovi Lašákovi - toho zasa trápia slabiny.
Zahrá si ešte kapitán mužstva Marián Hosa na tomto šampionáte?
"Verím, že áno. Pri utorňajšom vyšetrení na magnetickej rezonacii som sa utvrdil v predpoklade, že nejde o vážnejšie zranenie. Situáciu však komplikuje skutočnosť, že natrhnutie vnútorného postranného väzu je na predtým už operovanom kolene. Musíme byť obozretnejší. Nemôžeme to siliť do extrémov. Kombinujeme elektroliečbu, medikamenty, injekcie, ľad, cvičíme. V utorok ešte pokrivkával, na druhý deň už chodil rovno. Pravda, na korčuľovanie a neočakávané situácie na ľade to ešte nie je. Koleno je stále boľavé. Uvidíme po ďalších troch - štyroch dňoch."
Kto rozhodne v deň D, že Marián môže nastúpiť?
"Ja mu to odporučím a hráč sa rozhodne podľa subjektívnych pocitov. Nechcem ísť do rizika. Treba si uvedomiť, že keby to bol normálny pacient, dostal by na koleno sadru a poviem mu, že sa má prísť ukázať o tri týždne. Potom by nasledovali tri týždne rehabilitácie a dva mesiace po zranení by mohol byť fit."
Ako je na tom brankár Lašák?
"Jano je dosť náchylný na úpony, slabiny. Už sa mu to opakuje. Je príliš flexibilný a s tým súvisia aj zranenia. Liečba zaberá a rátam, že možno už v ďalšom zápase by v prípade potreby mohol nastúpiť v pozícii náhradníka."
Aké sú podmienky pre lekárske zabezpečenie na týchto majstrovstvách sveta?
"Sú na dobrej úrovni, prichádzam do styku s veľmi ochotnými ľuďmi. Zatiaľ sme boli v nemocnici len na spomínanom vyšetrením magnetickou rezonanciou, inak som si so všetkým vystačil sám. Najlepšie podmienky pripravili pred dvoma rokmi v Česku, priamo v ostravskej hale boli vybavení rontgenom či sonografom."
Spomeniete si na niektorého smoliara v našom tíme na majstrovstvách?
"Iste je ním Marián Hossa. Pred dvoma rokmi mu v Ostrave zranili koleno v bezvýznamnom zápase s Dánskom. Tri roky predtým som mu v Nemecku ťahal z kolena krv. Martin Štrbák odohral play off v Goteborgu 2002 so zlomeným malíčkom na ruke a stal sa majstrom sveta."
Strava v hoteli je chutná, výdatná?
"Nemali sme žiadne pripomienky. Je pestrá a zodpovedá racionálnosti vzhľadom k náročnosti tréningu. Vo štvrtok máme v pláne spoločný výlet do neďalekej Jurmaly, kde by si chlapci mohli dať aj jedlá, na aké sú zvyknutí v bežnom živote: vyprážaný syr, rezeň a podobne. Najhorší bol v tomto smere šampionát v Goteborgu 2002 či Helsinki 2003, v severských krajinách našim hráčom jedlá nechutili, chýbali im polievky. "
Boli už naši hráči na dopingovej kontrole?
"Milana Jurčinu vyžrebovali hneď po pravom zápase s Bieloruskom, vzorka bola negatívna. S postupujúcim turnajom budú kontroly pribúdať."
Ako vnímate mnoho ospravedlnia našich hráčov pre MS v Rige? Chápate ich, že po ťažkej sezóne sa cítia unavení?
"Myslím si, že tam nehrá rolu únava, je to skôr otázka motivácie. Vieme, o akých hráčov ide - koľko absolvovali šampionátov a akí boli úspešní. Skôr ide o psychickú záležitosť. Starší hráči stratili motiváciu a postupne ako jeden za druhým odriekli účasť, tak ďalší zisťovali, že to mužstvo nebude optimálne. Že ich v Rige žiadna sláva nečaká, že skôr to bude pre nich drina a potom zodpovednosť za to všetko po návrate domov. Lebo naša verejnosť je náročná. Toto bola hlavná príčina. Dlhé sezóny boli aj predtým, dokonca aj so zápasmi play off o Stanley Cup, či drobnými zraneniami. A hráči vtedy prišli. Nepáči sa mi tiež, že niektoré záležitosti neboli povedané v pravej chvíli a potom sa situácia skĺzava do dohadov a vzájomných obviňovaní."
Vy ste sa za vyše šesť rokov pri reprezentácii nikdy necítili unavený?
"Pre mňa predstavuje práca s národným tímom naplnenie mojich odborných i športových ambícií. Stále sa na ňu teším."
Čoho by ste sa chceli pri hokeji dožiť?
"Rád by som videl majstrovstvá sveta 2011 v novej hale v Bratislave a v Košiciach."
