Lašák: Nechcem, aby mladí brankári robili rovnaké chyby ako ja

Reprezentačný tréner brankárov JÁN LAŠÁK absolvoval sériu tréningov brankárov mládeže na východnom Slovensku. Snaží sa získať prehľad o vyrastajúcej generácii gólmanov. Chytal v NHL, vybojoval medailovú kolekciu pre Slovensko, dnes trénuje svojich kolegov v reprezentácii a je i ambasádorom olympijského juniorského tímu. Vždy keď má príležitosť, ide sa pozrieť na brankárske tréningy klubov. Nielen z tribúny, ale obuje si korčule a ide na ľad. My sme ho zastihli v Prešove, kde takto asistoval Imrichovi Petríkovi pri spoločnom brankárskom tréningu všetkých mládežníckych kategórií. Po jeho skončení sme Jána Lašáka oslovili na rozhovor.

Chodíte po Slovensku pozerať sa na mladšie kategórie. Je to náhodné, alebo to robíte systematicky, aby ste mali prehľad o budúcej brankárskej generácii?

„Odhalili ste systém mojej práce. Je to náhodne systematické. Spájam si niektoré veci dokopy. V Prešove sme robili nejaké videá pre mládež, popritom som vyšiel na ľad, pôjdem aj na nový štadión. Bol som v Rožňave, stretol som sa s Markom Milým a prebrali sme reprezentáciu do 18 rokov, bol som na hokeji, kde chytal Mišo Valent, ktorý patrí do portfólia reprezentácie. Teda spájam viacero vecí dokopy a vždy keď sa dá, idem s deťmi na ľad, aby som bol v obraze, kde, čo a ako funguje.“

Pri toľkých deckách asi talenty hneď tak neobjavíte, ale v čom získate prehľad, sú tréneri. Aká je dnešná brankárska trénerská škola na Slovensku?

„Sú kluby, kde sa pracuje na špičkovej úrovni, sú kluby, kde sa pracuje veľmi dobre a sú také, kde sa nepracuje vôbec. Som rád, že v Prešove sa pracuje, je tu Imro Petrík, ktorý viedol dobrý brankársky tréning. Tu som spokojný.“

Ste mladý tréner. So všetkými vašimi zverencami ste spolu hrávali. Snáď na Patrika Rybára, kde ste začínali ako pôvodne reprezentačná dvojka pri jeho otcovi. Ste kamaráti, športovci, ale tréner má aj nejaký rešpekt. Ako vás berú?

„Rešpekt si získavať nepotrebujem, sú to chalani, ktorí majú dennodennú prácu vo svojich kluboch. Boli sme spolu na turnaji, na asi dvoch tréningoch, tam nie je čas na systematickú prácu. Tréner v A-mužstve je skôr mentor. Psychologicky, keby sa niečo udialo, môžem dať toho brankára do poriadku. Veď tieto pády, ale aj potom výstupy na vrchol som si prežil. Pod sebou mám všetky mládežnícke kategórie, snažím sa spoznať všetkých brankárov. Som veľmi rád, že som obklopený ľuďmi, ktorí tomu naozaj rozumejú. Na Slovensku sú dobrí odborníci, čo sa týka brankárskeho remesla.“

Takže jadro vašej činnosti je práca s mládežou a áčko je len tá viditeľná špička ľadovca?

„Presne tak to je. Zameriavam sa hlavne na mládež a áčko je pre mňa, nechcem povedať, že oddych, ale na turnaji už nie som taký rozlietaný...“

Tam ste nemali až taký problém vybrať reprezentantov na olympiádu, ako to bolo kedysi.