Bývalý mládežnícky reprezentant Slovenska DOMINIK KAČMÁR (30) patril medzi talentovaných futbalistov, ktorým sa črtala profesionálna kariéra. O jeho služby prejavila záujem Senica, v tom čase jeden z popredných slovenských klubov.
Vážne zranenie však jeho nádejne rozbehnutú kariéru zastavilo. Futbal však zostal neoddeliteľnou súčasťou jeho života, a preto sa rozhodol pokračovať aspoň v nižších súťažiach.
Svoje bohaté skúsenosti dnes odovzdáva mladým hráčom ako tréner mládeže a aj v tejto oblasti dosahuje výborné výsledky.
S bývalým hráčom Partizána Bardejov, Senice, Svidníka, Raslavíc a Čirča, ktorý dnes pôsobí ako mládežnícky tréner v Tatrane Prešov, sme sa porozprávali nielen o jeho hráčskej kariére, ale aj o aktuálnom pôsobení v TJ Družstevník Čirč.
Ako by ste priblížili svoju futbalovú kariéru?
S futbalom som začínal v Bardejove, kde som prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. V dorasteneckom veku som dostal príležitosť pôsobiť v Senici, ktorá v tom období patrila medzi popredné slovenské kluby.
Absolvoval som viacero reprezentačných zrazov a štartov v mládežníckych výberoch Slovenska. Moju kariéru však zabrzdilo vážne zranenie.
Napriek tomu, že sa mi nepodarilo naplno preraziť na profesionálnej úrovni, futbal zostal mojou veľkou vášňou a súčasťou života.
Prečo ste sa rozhodli práve pre Čirč?
Moje pôsobenie v Čirči sa začalo po oslovení od Vlada Pydu, s ktorým sa poznáme ešte z čias spoločného pôsobenia v Bardejove. Videl som, že v Čirči funguje dobrá partia, zdravé futbalové prostredie a snaha posúvať klub dopredu.
Dnes môžem povedať, že svoje rozhodnutie vôbec neľutujem. Našiel som tu výborný kolektív, ľudí, ktorí robia futbal srdcom, a prostredie, v ktorom sa cítim veľmi dobre.
Rodinná atmosféra, spoločný cieľ a podpora fanúšikov patria medzi hlavné dôvody, prečo sa nám darí a prečo sa do Čirča vždy rád vraciam.
Ako hodnotíte jarnú časť sezóny z pohľadu mužstva i svojho?
Z pohľadu mužstva hodnotím jarnú časť veľmi pozitívne. V zime nás opustil Erik Rabatin, ktorý patril medzi kľúčových hráčov a jeho odchod znamenal stratu veľkej kvality.
Po prvom jarnom kole odišiel aj ďalší dôležitý hráč a jeden z lídrov mužstva Vladimír Pyda. Navyše sa nám dlhodobo zranil Michal Leškovský, ktorý absolvoval výbornú zimnú prípravu.
Pre mnohých sa mohlo zdať, že to bude pre naše mužstvo obrovský problém. Odchod dvoch výrazných osobností sme určite pocítili, no myslím si, že nás to ešte viac zomklo.
Na druhej strane sa otvoril priestor pre mladých hráčov z dorastu, ktorí sa svojej príležitosti chopili veľmi dobre. Ukázalo sa, že klub pracuje správnym smerom a mladí futbalisti sú pripravení naskočiť do mužského futbalu.
Za zmienku určite stojí Adrián Miko, ktorý sa už ako 16-ročný prezentoval veľmi dobrými výkonmi a potvrdil svoj potenciál. Práve ochota mladých hráčov prevziať zodpovednosť pomohla mužstvu zvládnuť náročné obdobie po odchodoch skúsených futbalistov.
Z osobného pohľadu som rád, že som mohol mužstvu pomôcť svojimi skúsenosťami. Snažím sa byť prínosom nielen na ihrisku, ale aj mimo neho, najmä pre mladších hráčov, ktorí si postupne budujú svoje miesto v mužstve. Myslím si, že práve spojenie skúseností a mladosti je jedným z dôvodov, prečo sa nám v tejto sezóne tak darilo.
Ste istým postupujúcim do štvrtej ligy. V čom vidíte hlavné príčiny úspechu?
Za naším úspechom stojí viacero faktorov. V prvom rade je to kvalitný kolektív, ktorý drží pokope a ťahá za jeden povraz. Máme skúsených hráčov, ale aj mladších chalanov, ktorí sa chcú neustále zlepšovať. Veľký podiel na tom má tréner Ľubomír Jacko aj vedenie klubu, ktoré vytvára veľmi dobré podmienky na prácu.
Dôležitá je aj pravidelná tréningová činnosť a zdravá konkurencia v mužstve. Myslím si, že práve kombinácia kvality, charakteru a tímovosti nás dostala tam, kde sme dnes.
Plánujete zostať v Čirči aj po postupe do štvrtej ligy?
Určite neplánujem meniť klub. V Čirči sa cítim veľmi dobre a chcem byť tomuto klubu naďalej nápomocný v akejkoľvek pozícii, v ktorej budem vedieť pomôcť. S Čirčom som spätý už od roku 2018 a za ten čas sa vytvorili nielen futbalové, ale aj osobné väzby.
Aj počas obdobia, keď som štyri roky pôsobil v Raslaviciach, sme boli v pravidelnom kontakte. V jesennej časti tejto sezóny som krátkodobo pôsobil v Bardejovskej Novej Vsi, no v zime som sa rozhodol vrátiť späť do Čirča. Aj to svedčí o tom, aký vzťah mám ku klubu a ľuďom, ktorí v ňom pôsobia.
Preto svoje rozhodnutie meniť nebudem. Ak sa klub rozhodne pokračovať vo štvrtej lige, budem veľmi rád, ak budem môcť byť súčasťou tejto novej etapy. Verím, že klub má potenciál ďalej rásť a ja chcem byť pri tom, či už na ihrisku, alebo akýmkoľvek iným spôsobom.
Pôsobíte aj ako mládežnícky tréner. Aké sú vaše doterajšie trénerské úspechy a pri akých kategóriách pôsobíte?
Trénerskej práci sa venujem popri aktívnej hráčskej kariére a práve trénerstvo je smer, ktorým sa chcem v budúcnosti uberať. Momentálne som študentom UEFA A licencie, kde získavam množstvo nových poznatkov a skúseností od kvalitných lektorov a trénerov z praxe.
Aktuálne pôsobím pri mládeži FC Tatran Prešov, kde pracujem pri kategórii U14. Predtým som trénoval v Bardejove. Samozrejme, výsledky a trofeje každého trénera potešia, no postupom času človek začne vnímať úspech aj trochu inak.
V dnešnej dobe považujem za veľký úspech aj to, keď si na vás hráč po rokoch spomenie v dobrom, zastaví vás na ulici, porozpráva sa s vami a váži si spoločný čas strávený na ihrisku. Práve takéto momenty mi potvrdzujú, že práca trénera nie je len o futbale, ale aj o výchove, hodnotách a vzťahoch, ktoré si s hráčmi budujete.
Najväčšiu radosť mi prináša ich progres, či už športový, alebo osobnostný. Keď vidíte, že sa hráči posúvajú do vyšších kategórií, sú úspešní a zároveň zostávajú dobrými ľuďmi, je to pre trénera obrovská odmena.
Aké sú vaše plány do budúcnosti v trénerskej kariére?
Mojím cieľom je neustále sa vzdelávať a posúvať sa ďalej. Do budúcnosti by som sa chcel dostať k práci vo vrcholovej mládeži alebo pri seniorskom futbale na čo najvyššej úrovni. Najväčším snom je vychovať hráčov, ktorí sa presadia v profesionálnom futbale a možno raz aj v reprezentácii Slovenska.
