KOŠICE. Jedným z pamätníkov zlatej éry VSS Košice, ktorý sa návratu futbalu do jeho bývalej slávnej arény potešil, je aj ich dlhoročný hráč, športový agitátor i šéf klubu futbalových internacionálov František Králka.
„Som naozaj rád, že to ožilo na miestach, kde jedna vydarená generácia futbalistov napríklad Švajlen, Csakvári, Somosi, Bratia Jutkovci, Kánássy, Pollák, Daňko, Štafura, Pivarník, Hoholko i mnohí ďalší, ako aj podporný tím s trénermi Jačiansky, Vengloš, Hunčár, Zibrinyi atď., písala úspešný almanach košického futbalu,“ zdôraznil Králka.
Súperi prehrávali už na Zelenom dvore
„Radosť fanúšikom spôsobovali i ich predchodcovia ako Martinček, Pavlík, Bomba, Mravec, Tóth. Určite ešte žije početne silná skupina našich priaznivcov, ktorí pamätajú časy, keď duely s pražskou Spartou, bratislavským Slovanom, prešovským Tatranom a derby s miestnym rivalom Lokomotívou zaplnili hľadisko i viac ako 15-tisícovými návštevami. Nezabudnuteľné bolo i množstvo hláv v oknách vysokoškolských internátnych izieb aj akrobatické kúsky mladých fanúšikov povešaných na blízkych topoľoch,“ zaspomínal si na skvelú éru D. Králka.
„Posmešne sa hovorilo, že naši súperi prehrávali už na Zelenom dvore 2:0. Dvadsaťtisícové publikum v daždi bolo svedkom i súperenia so Spartakom Moskva (1:2) vo vtedajšom Pohári UEFA, predchodcom súčasnej Európskej ligy, keď sme sa o postup ďalej pripravili vlastným gólom a nepremeneným pokutovým kopom. Kedy naposledy sme v Košiciach zaznamenali na klubovom futbale takúto kulisu?“ pýta sa futbalový pamätník.
Posledný majstrák na konci februára 1976 so Žilinou (3:1) bol už iba labuťou piesňou a tá znela pridlho.
„Vo Všešportovom areáli sme sa dlho nevedeli udomácniť a výsledkovo chytiť,“ spomína na časy dávno minulé čoskoro sedemdesiatročný ostrý obranca, ale stále aktívny športovec. „To, že košickí slávisti na tieto miesta vrátili ligu, hoci zatiaľ iba piatu, je chvályhodné. Už tam síce nie sú tie staré anglické drevené tribúny, ihrisko je orámované tartanom, ale kultivovanému futbalu sa tam darí. Keď som sa tam pred pár rokmi vrátil ako hráč internacionálov na spomienkové derby s bývalými železničiarmi, napadlo mi, prečo tu futbal umrel a som vďačný mladým technikom, že sa tu s vnukmi môžem vracať, fandiť i spomínať,“ ukončil retrospektívny pohľad pravý obranca, ktorý v ôsmich prvoligových sezónach federálnej ligy odohral 161 zápasov, no neskóroval ani raz.
„Ale koľkým gólom som zabránil, to už štatistiky nevedú,“ dodal s úsmevom stále populárny Ferko.
