KOŠICE. Oficiálny základný kameň preň položil KAC (Košický atletický klub), ktorý založil 23. januára 1903 gróf Károly Zichy a hra hier začala rozkvitať. Pozrime sa na to, kto všetko leštil vitrínu mestských úspechov.
Z celkov metropoly východu hrali v doterajšej histórii atraktívnu I. ligu: KAC (najvyššiu maďarskú súťaž v roku 1939, v ktorej dostal miestenku z politických dôvodov), Jednota (1945/1946 ako prvý celok mesta hneď v povojnovej čs. lige, ktorý na konci sezóny sa stal aj majstrom Slovenska), Dynamo (1948 zmena názvu Jednoty), Dynamo ČSD (1949 – zlúčenie Dynama s klubom ŠK Železničiari Sparta), Lokomotíva (1953 – nový klub vďaka politickej nominácie podľa rezortov), Spartak VSS (1956), Jednota (1958 zlúčením Spartaka VSS a Dynama Spoj), VSS (1963), Lokomotíva VSŽ (1965), Lokomotíva (1967 – 1986), ZŤS Košice
(prevzali rolu VSS 1978 – 1981).
Po Jednote 1. FC
V novovekom Slovensku sa stal 1. FC dvojnásobným majstrom v rokoch 1997 a 1998 (v najvyššej súťaži bol v rokoch 1993 – 2003). Spolu s víťazom 1. FC postúpila z I. SNL i Lokomotíva (neskôr s názvom Energogaz), ale iba zo šiesteho miesta a elitu opustila v roku 1998.
Pod týmto názvom sa medzi špičkou neobjavilo už žiadne mužstvo, ale pokračovateľ tradície VSS celok 1. FC po zániku zásluhou MFK (vtedy zlúčením mesta a FC Steel Trans Ličartovce pod jednu strechu) pomohol Košiciam k návratu do I. ligy, v ktorej je od roku 2006 dodnes, a aj pri ťažkých ekonomických podmienkach sa drží medzi slovenskou elitou.
Popri všetkých týchto ligových triumfoch – VSS boli raz druhé, dvakrát tretie, raz štvrté, Lokomotíva raz tretia, 1. FC trikrát druhý...
Poháre hlavne Lokomotíve
Najviac pohárov v domácich súťažiach z košických mužstiev vybojovala Lokomotíva. V rokoch 1977 a 1979 vyhrala Československý pohár, ale ešte úspešnejšia bola v Slovenskom pohári, ktorý prevzala v rokoch 1977, 1979 a 1984.
VSS Košice získali Slovenský pohár v rokoch 1973 a 1979, raz bol víťazom Slovenského pohára v roku 1993 1. FC Košice, ktorý onedlho na to vyhral aj posledné finále Čs. pohára, v ktorom deklasoval Spartu 5:1. Raz sa vytiahol i jediný košický reprezentant medzi elitou MFK Košice, keď v roku 2009 zdolal Artmediu Petržalku 3:1 v riadnom čase.
Historicky prvú trofej pre Košice získal ešte ČsŠK, ktorý pred II. svetovou vojnou v roku 1938 vyhral Matičný pohár. Ten potom prevzal aj 1. FC v Nitre v roku 1997, keď ako majster zdolal víťaza Slovenského pohára Slovan Bratislava vysoko 5:0.
Trávniky plné hviezd
Počas dlhých 110 rokov hralo v Košiciach ligu takmer 600 hráčov, z ktorých si seniorský reprezentačný dres A–mužstva ČSR alebo ČSSR oblieklo 42 a Slovenska 30 futbalistov.
Z nich spomeňme aspoň strieborných z MS 1962 v Čile Andreja Kvašňáka, Adolfa Scherera, Viliama Schrojfa, Jozefa Bombu, Titusa Buberníka, ktorí hrali v Košiciach pred alebo po šampionáte, ďalej strieborného olympionika z Tokia Antona Švajlena, majstrov Európy ' 76 Jozefa Módera z Lokomotívy, z VSS zasa Jaroslava Polláka, Dušana Galisa, bývalého hráča strojárov Jána Pivarníka, bronzových medailistov z ME v roku 1980 Stanislava Semana a Jána Kozáka, medzi ktorými bol aj Jaroslav Pollák z VSS bez štartu, a tiež na zlatých olympionikov z toho istého roku z Moskvy Semana a obrancu Kunza, ktorí boli jedinými Slovákmi na týchto Hrách.
Aj zásluhou futbalových VSS Košice sa Ján Pivarník stal v 1974 v drese Slovana čs. fubalistom roka, rovnako ako stredopoliar Lokokomotívy Ján Kozák v drese Dukly Praha v roku 1981.
Lákadlo aj pre Škutku
Kráľmi strelcov boli trikrát Ladislav Józsa z Lokomotívy v rokoch 1973 s 21 gólmi, 1974 spolu s Přemyslom Bičovským so 17 a 1977 opäť sám s 18 gólmi, raz Dušan Galis z VSS v 1976 s 21 zásahmi.
V časoch novovekej éry Slovenska si v roku 1996 kráľovskú korunu vybojoval Róbert Semeník s 29 gólmi, o rok na to Jozef Kožlej s 22, v roku 2008 Ján Novák so 17 gólmi, pričom bez šance nie je v súčasnosti ani v poradí kanonierov druhý Dávid Škutka, ktorý napol siete 13-krát.
Ak už spomíname kanonierov, zaujímavé, že z rýdzo košických strelcov, nebol Ján Strausz ani raz kráľom, ale niekoľkokrát bol najlepších strelcom VSS. Šesťkrát sa stal v I. lige najlepším gólovým hlavičkárom, všetky svoje góly strelil z hry, na vrcholnej scéne iba vo farbách VSS, siete však aj tak napol 115-krát.
Aj zásluhou 1. FC a trénera Jána Kozáka dal Jozef Kožlej zo žijúcich kanonierov vo svojej kariére najviac gólov – 174, a nebyť Ladislava Kubalu, už by nemal medzi slovenskými strelcami žiadneho konkurenta. A medzi živými ho nebude mať ešte veľmi dlho.
Napriek niekoľkým košickým pádom, nie je to pekné vysvedčenie?
