KOŠICE. Vrcholmi tohto roka budú májové ME v behu na 24 hodín v rumunskej Timisoare, septembrové MS i Európy v behu na 100 km v chorvátskom Sveti Martin a novembrové Medzinárodné majstrovstvá v behu na 24 hodín v brazílskom Paso Quatro.
V reprezentačnom výbere Slovenska už tradične figuruje aj 47-ročný veterán Slavomír Lindvai (PHaB Titus Košice).
Po vydarenej minulej sezóne, keď v októbri vyhral 24-hodinové Majstrovstvá Nového Zélandu, nám Lindvai k svojej aktuálnej nominácii a plánom na rok 2018 povedal: „Ak mám byť úprimný, tak po minulej sezóne som uvažoval nad tým, že ultrabehom dám buď definitívne zbohom, alebo minimálne si od nich na istý čas oddýchnem. Uplynulý ročník bol už môj štrnásty, čo sa im venujem. Mám toho za sebou skutočne dosť a telo to začína cítiť. Ani motivácia už nie je ako voľakedy...“
Láka ho najmä absolútny slovenský rekord
V decembri však Slavomír Lindvai absolvoval sedenie so svojím dlhoročným podporným tímom, ktorý ho toľko lámal, až ho nakoniec presvedčil, aby to potiahol do 50-ky. A že až pri tomto životnom jubileu dá za ultramaratónmi definitívnu bodku.
Zostávajú mu tak ešte tri roky aktívnej činnosti.
„Vzhľadom k veku už veľké oči mať nemôžem. Myslím tým najmä prekonávanie osobných rekordov. Najväčšou motiváciou počas týchto troch rokov bude pre mňa to, aby som sa dostal na čelo slovenského rebríčka v počte absolvovaných 24-hodinových behov. Momentálne som s trinástimi 24-hodinovkami, spolu s Ľubomírom Hrmom, na druhom mieste. Nedávno zosnulý Milan Furín ich má na konte šestnásť,“ prezradil Lindvai, čo ho najviac láka v ďalšom období jeho už beztak obdivuhodnej bežeckej kariéry.
Práva na základe tohto cieľa bude buldog z Malej Idy, ako znie jeho prezývka, zostavovať svoj bežecký kalendár pre aktuálny rok.
„Na sto percent nepobežím stovku v Chorvátsku. Mojím cieľom je najmä 24-hodinovka v Brazílii a uvidím podľa situácie a podmienok, aké budú v Rumunsku, či pôjdem aj tam,“ povedal Slavomír Lindvai a k aktuálnym tréningovým dávkam dodal: „S objemovou prípravou som začal tradične od prvého januára. Doposiaľ som nabehal vyše 1 500 kilometrov. Veľký dôraz kladiem na regeneráciu, v tomto smere patrí veľká vďaka môjmu fyzioterapeutovi Ľudovítovi Janočkovi z Blažíc.“
