Futbal sa v Snine, meste na východe Slovenska s viac ako 17 500 obyvateľmi, hrá už od roku 1927.
Najväčším úspechom sninského futbalu je postup do semifinále Slovenského pohára v sezóne 1975/1976.
V súčasnosti hrá zástupca Horného Zemplína tretiu ligu – skupinu Východ. V minulom ročníku boli Sninčania veľmi blízko postupu do MONACObet ligy, no v baráži s ŠK Lehota pod Vtáčnikom neuspeli a ostali treťoligoví.
V aktuálnej sezóne sa im už tak nedarí a pohybujú sa v dolnej časti tabuľky. Na zostup to síce nevyzerá, no v zostávajúcich zápasoch si budú musieť postrážiť každý bod.
Jednou z opôr mužstva je skúsený obranca RÓBERT DICKÝ. Na konte má štyri góly, čo je na hráča zadných radov veľmi slušná bilancia. S tridsaťročným kapitánom, ktorý má skúsenosti aj zo zahraničia, sme sa rozprávali nielen o jeho futbalovej minulosti a súčasnosti, ale aj o jeho pohľade na aktuálne dianie v klube.
Ako sa vyvíjala vaša futbalová kariéra?
S futbalom som začínal doma v MFK Snina. V dorasteneckom veku som pokračoval v FK Železiarne Podbrezová. Dostal som sa až k mužom počas historicky prvej sezóny Podbrezovej v najvyššej súťaži.
Nasledoval krátky návrat domov, potom presun do MFK Zvolen a FC Lokomotíva Košice, na ktoré veľmi rád spomínam.
Potom som okúsil zahraničie. Pôsobil som v rakúskom klube SV Horn, kde sme pod vedením Carstena Janckera vyhrali tretiu najvyššiu súťaž, následne som hrával za SV Sankt Margarethen.
Po návrate na Slovensko som pôsobil vo FK Humenné a napokon som sa vrátil domov do Sniny.
Čo vás viedlo k návratu do Sniny?
Klub sa nachádzal v nie ideálnej situácii, preto som chcel pomôcť a po pôsobení v Humennom som sa rozhodol pre návrat domov. K návratu prispelo aj to, že trénerom A-mužstva sa vtedy stal René Kočan.
Ako podľa vás vyzerá súčasná situácia v Snine?
Po pekných sezónach, keď sme predvádzali dobrú hru a pohybovali sa na špici tabuľky, prišiel ročník, pred ktorým nám odišlo prakticky celé mužstvo. Snažíme sa to opäť stabilizovať, nájsť hráčov, ktorí sa chcú pobiť za naše farby. Všetko však potrebuje čas.
Herne si ako-tak držíme svoju tvár, no máme problém so strieľaním gólov, čo sa odráža aj na postavení v tabuľke. Verím však, že si to postupne sadne a opäť sa budeme pohybovať na vyšších priečkach.
Skúste zhodnotiť svoje postavenie v mužstve
Nerád hodnotím sám seba. Futbalovo už veľkú dieru do sveta nespravím, ale snažím sa ísť príkladom pre mladších spoluhráčov a držať kabínu pokope. Som rád, že mi zdravie stále slúži a vyhýbajú sa mi zranenia, aj keď dni po zápasoch sú už čoraz ťažšie.
Aké sú vaše zámery do budúcnosti?
Mojím cieľom bolo dotiahnuť klub o ligu vyššie, od čoho nás v baráži delila jedna penalta. Bohužiaľ, nedopadlo to v náš prospech.
Po tomto období sa udiali veci, ktoré futbalový život prináša, a momentálne je naším cieľom zapracovať do zostavy čo najviac domácich hráčov a pripraviť novú generáciu futbalistov.
Osobne si už veľké ciele nedávam. Kým budem zdravý a kým v klube vyhodnotia, že tam ešte patrím, rád pomôžem.
Čo by ste chceli robiť po skončení aktívnej činnosti?
Baví ma práca v oblasti športového marketingu, takže by som sa rád vybral touto cestou.
Čo robí Róbert Dický, keď nehrá futbal?
Mimo futbalu pracujem v reklamnej agentúre ako grafik. Som súčasťou organizačného tímu festivalu Rock Pod Kameňom, na ktorý zároveň všetkých pozývam, a začal som spolupracovať so spoločnosťou SpccerViza, s ktorou náš klub nadviazal spoluprácu.
Ak mi ešte zostane voľný čas, rád ho trávim so snúbenicou, rodinou a kamarátmi.
