ROŽŇAVA. V polovici marca oslávil bývalý futbalista Baníka Rožňava i prvoligového Tatrana Prešov Jozef Krzák okrúhlych 80 rokov.
Narodil sa 18. marca 1937. Na milej oslave sa zišlo mnoho jeho spoluhráčov z minulosti, priateľov. Pogratulovali mu aj zástupcovia ObFZ Rožňava i primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga.
Futbalová kariéra Jozef Krzáka je spojená s dvoma mestami, rodným Prešovom a Rožňavou. S futbalom začínal v prešovskej meštianke, kde ich učil ligový hráč Vido, ktorý hrával za Prešov. Objavil sa aj vo výbere školy.
V roku 1952 sa začal učiť na baníckom učilišti v Nižnej Slanej. O rok neskôr, keď ho zrušili, prešiel na banícke učilište do Rožňavy. Jeho športový talent sa znova prejavil a školu reprezentoval na hrách mládeže.
Futbalu, ale iným športom sa venoval s veľkou radosťou.
„Pre šport som žil. Robil som všetko. Okrem futbalu aj hokej, hádzanú, bol som majstrom okresu v branno-športových hrách,“ začal oslávenec Jozef Krzák.
Začínal v bráne
Obávaný strelec však začínal ako brankár. Ako 17-ročný sa objavil v bráne Baníka Rožňava.
„Boli so mnou spokojní, bol som prvý brankár,“ povedal Krzák.
Jeho to však ťahalo do útoku. V jednom zápase v roku 1956 sa na zápas zišlo len desať hráčov. Vtedy prišiel s návrhom, aby do brány išiel náhradný brankár Martinský, ktorý robil na učilišti vychovávateľa a on pôjde do útoku.
„V útoku som prihral na dva góly, vyhrali sme. A to rozhodlo, že som sa už do brány nevrátil. Bratia Bakošovci, ktorí mali vtedy rozhodujúce slovo ma podporili, že som najrýchlejší. Nahrával som im na góly,“ pokračoval s úsmevom Krzák.
Baník Rožňava vtedy hrával v celoslovenskej divízii, ktorá mala dve skupiny. V sezónach 57/58 a 58/59 vynikal ako strelec a nechýbal ani v reprezentácii vtedajšieho Východoslovenského kraja.
Jeho popularita medzi fanúšikmi rástla. Mnohí chodili na zápasy hlavne preto, aby ho videli hrať a dávať góly.
Tri góly
V roku 1961 prišiel prvoligový Prešov odohrať prípravný zápas do Rožňavy.
„Hľadisko bolo plné. Prešov prišiel aj s reprezentantmi. Bol som vtedy v bohovskej forme. Dal som tri góly a vyhrali sme 5:3,“ povedal Krzák.
„Po rokoch ma napadlo, či to nebolo tak, že tréner Prešova Jačiansky ma zakázal faulovať, lebo prišli vlastne kvôli mne. Útočník Kulan totiž narukoval na vojnu a Prešov potreboval namiesto neho náhradu.“
Tak sa zrodil prestup do mužstva, ktoré hrali v najvyššej československej súťaži. Do Prešova prišiel v novembri, dostal izbu v hoteli a zamestnanie na Pozemných stavbách.
Samozrejme, že to bolo iba na oko, jeho hlavnou prácou bol futbal.
„Ale i tak som tam chodil. Často som sa aj dobre najedol, lebo šoféri, čo chodili z dedín, nosili so sebou slaninu, škvarky. Dali to dovedna na stôl a každý si mohol zobrať, čo chcel. Mal som sa tam dobre,“ zaspomínal Krzák.
V januári začali prípravu sústredením v Tatrách.
„Bolo to pre mňa všetko nové. Trénovali sme dvojfázovo, večer sme si posedeli či zatancovali,“ podotkol s úsmevom Krzák.
Stretnutie s idolmi
Premiéru v 1. československej lige absolvoval v zápase s Kladnom.
„Vybehli sme von, rozcvičovali sme sa a zrazu počujem z obecenstva Krzy, Krzák. Pozriem a tam predseda vtedajšieho Okresného národného výboru Dávid aj so šoférom Ferencom. Boli na služobnej ceste v Prahe a tak prišli na zápas do Kladna. Hneď som o desať centimetrov vyrástol, že aj ja tu mám fanúšika,“ povedal s úsmevom Krzák.
„Bol to dobrý zápas, hoci tam málokto dokázal vyhrať. Boli tam drevorubači.“
Hral aj v domácom zápase s Červenou hviezdou Bratislava.
„Bol to vtedy silný tím, hrali tam Kacány, Dolinský, Matlák, Buberník. Viedli sme 1:0 celý zápas. Päť minút pred koncom vyrovnal reprezentant Dolfi Scherer. Neskôr emigroval do Francúzska. Ešte mi zostal dlžný pár korún za noviny, čo som mu požičal,“ doplnil s úsmevom Krzák.
Zo zápasov v drese Tatrana Prešov je pre Krzák najpamätnejší súboj s Duklou Praha marci 1962. V drese viacnásobného majstra Československa hrali legendy ako Masopust, Adamec, Novák, Pluskal, Kučera a ďalší.