Pred dvanástimi rokmi sa mu otvorili dvere do veľkého hokeja.
Obranca Martin Marinčin sa prebojoval do prvého tímu Edmonton Oilers v NHL a chystal sa na svoju prvú reprezentačnú akciu - olympijský turnaj v ruskom Soči.
Ešte predtým, než sa pridal k slovenskému tímu, zavolal si ho tréner Oilers Dallas Eakins a prízvukoval mu, aby sa na olympiáde učil od Zdena Cháru. "Marty, buď v Soči ako špongia. Chcem, aby si nasával čo najviac skúseností," vravel mu.
Tréner Edmontonu poznal Cháru už roky a sledoval ho už od jeho začiatkov v New Yorku Islanders.
"Bol som tam vtedy v tréningovom kempe a už vtedy bol doslova posadnutý korčuľovaním a snahou zlepšiť sa. Medzitým sa vypracoval na jedného z najlepších hráčov ligy.
Je to chlap s extrémnym charakterom, skvelou pracovnou morálkou a pritom zostal stále veľmi skromný. Hovoril som s Martym a jednou z mojich požiadaviek bolo, aby sa pýtal Cháru čo najviac. Je to jedinečná príležitosť učiť sa," citovali Eakinsa zámorské médiá.
V Soči pod patronátom Cháru
Po poslednom súboji medzi Edmontonom a Bostonom pred olympiádou dokonca požiadal Eakins o pomoc priamo Cháru - stretli sa v trojici aj s Marinčinom pred šatňami.
"Z (Chára) bol skvelý a sľúbil mi, že bude s Martym tráviť veľa času. Neskôr mi dokonca z lietadla poslal ešte jednu správu, kde mi to všetko zdupľoval. Pre Martyho je to skvelé.
Zdeno je komplexný hráč, ktorý má všetko, čo potrebujete. Chcete tvrdú hru? Nech sa páči. Chcete skúsený prejav. Chcete, aby odohral 40 minút za zápas? Všetko zvládne.
Som preto naozaj rád, že ho bude mať Marinčin po svojom boku. Nie je to len olympijská skúsenosť, toto je skvelá mentorská príležitosť, z ktorej sa dá vyťažiť veľa."
Marinčin si v Soči prešiel ostrým krstom. Bránil Jaromíra Jágra, Patricka Kanea, Anžeho Kopitara či Alexandra Ovečkina.
"Bol som mladý a snažil som sa od Zdena Cháru pochytiť čo najviac. Vedel som, že každá vec, ktorú sa od neho naučím, sa mi zíde," vracia sa Marinčin v spomienkach o dvanásť rokov späť.
Je rok 2026. Zdeno Chára už je v Hokejovej Sieni slávy v Toronte a jeho dres visí pod strechou bostonskej TD Garden a košický odchovanec hrá na svojej tretej zimnej olympiáde.
Pred štyrmi rokmi si v Pekingu užíval s tímom bronzovú radosť. V stredu sa zasa tešil zo senzačného víťazstva nad Fínmi v úvodnom zápase turnaja v Miláne.
VIDEO: Zostrih zápasu Slovensko - Fínsko
"Pred zápasom som už bol vo veľkom očakávaní, ako to bude vyzerať. Hralo so v rýchlom tempe, bolo cítiť dlhšiu zápasovú pauzu, svoje spravilo aj menšie klzisko, ale každý hráč už je dosť skúsený, aby sa s tým vyrovnal," hodnotil.
Zaklopem si, chrbát drží
Priznal, že po zápase na turnaji v Miláne ťažšie zaspával. "Človek je unavený, ale nejde to. Využijem, že štvrtkový tréning bol dopoludnia a po obede si zdriemnem. Robím to tak aj počas sezóny. Pre tých, čo majú deti, je to náročné, ale mne to manželka dopraje," dodá.
V NHL odohral vyše 200 zápasov, väčšiu porciu v drese Toronto Maple Leafs, kam ho Edmonton po dvoch sezónach vymenil. "Nepremýšľam nad tým, či ich mohlo byť viac. Som rád za všetky zápasy, na ktoré som v NHL nastúpil a skúsenosti, ktoré som tam získal."
Po návrate do Európy ho angažoval Třinec, kde pôsobí dodnes, s klubom získal tri majstrovské tituly. Vyrovnal sa aj s bolesťami chrbta, ktoré ho dlhšie trápili. "Spolupracujem s viacerými fyzioterapeutmi, musím zaklopať, zatiaľ to drží," hovorí jeden z troch Košičanov v olympijskom výbere.
