Zatienil Almaského so Zošákom. Sedemgólový Šmahajčík hrá už iba pre zábavu

Roland Šmahajčík v drese Turzovky.
Roland Šmahajčík v drese Turzovky. (Autor: Archív Rolanda Šmahajčíka)
Jakub Bobovič|22. mar 2022 o 11:26

Turzovský kanonier sa po gólovom koncerte proti Bešeňovej vyhupol na druhé miesto v tabuľke strelcov.

FK Tatran Turzovka
20.03.2022
15:00
Tatran Turzovka (Turzovka)
8 - 0
(2:0)
Ukončené
300 divákov
OŠK BEŠEŇOVÁ

TURZOVKA. Futbalisti štvrtoligovej Turzovky sa v rámci 13. kola IV. ligy Sever riadenej Stredoslovenským futbalovým zväzom predstavili na domácom ihrisku.

Ich súperom bola Bešeňová, opierajúca sa vo svojom strede na viacerých bývalých ligových hráčov, medzi inými na Mária Almaského, Štefana Zošáka, Miroslava Božoka a Mareka Saparu.

Aj napriek absencii posledných dvoch menovaných, favoritom boli hostia, hrajúci o popredné pozície v tabuľke.

Napokon to však v nedeľu popoludní bola v Turzovke one man show útočníka domácich Rolanda Šmahajčíka, ktorý favorita zostrelil siedmimi gólmi a vyhupol sa na druhú pozíciu poradia strelcov IV. ligy Sever SsFZ.

Bývalý hráč Dubnice či Myjavy má na svojom konte už 15 presných zásahov. Na vedúceho Almaského stráca 3 góly. Viac o svojom gólom koncerte na úkor Bešeňovej prezradil v rozhovore pre Sportnet.

Zápas proti Bešeňovej vám vyšiel na jednotku. Ako ho hodnotíte?

Veru, máte pravdu, zápas nám vyšiel nad očakávania. Dávali sme jeden gólom za druhým a len neveriacky sme sa na seba pozerali, usmievali a krútili hlavami, ako sa nám to podarilo. Neostáva mi nič iné len ohodnotiť a zaradiť tento zápas medzi naše najvydarenejšie. Výsledok, ktorý sme dosiahli, si vážime. Nebude ľahké takýto výkon zopakovať, ale verím, že sa k nemu v zostávajúcich stretnutiach jarnej časti aspoň priblížime.

Strelili ste už niekedy predtým sedem gólov v jednom stretnutí?

Sedem gólov, pokiaľ ma pamäť neklame, sa mi ešte streliť nepodarilo a to ani v mládežníckych kategóriách. V seniorskej kategórii som dal najviac šesť, takže je to pre mňa nový rekord. So všetkou pokorou k súperom, verím, že bude ešte niekedy príležitosť prekonať aj tento rekord.

Čo budete musieť priniesť do kabíny za sedem strelených gólov?

To ešte ani sám netuším. Chalani ma ale hneď po stretnutí podpichovali, že takéto niečo tu ešte nebolo a že ma to určite bude niečo stáť. Určite to bude nejaký aperitív a taktiež poprosím moju pani manželku, aby nám do kabíny upiekla nejaký dobrý koláčik.

Favoritom zápasu bola Bešeňová, ktorá hrá o popredné pozície. Čím si vysvetľujete fakt, že z Turzovky odišla s vysokou prehrou?

Súhlasím, že pred zápasom bola favoritom Bešeňová. Na jeseň mali fantasitické výsledky a futbalom sa bavia, čo platí aj momentálne. Aj napriek nášmu jednoznačnému víťazstvu, herne potvrdili svoju kvalitu. V nedeľu to však nebol ich deň. Zatiaľ čo nám vyšlo všetko, do čoho sme kopli, im finálna fáza nevychádzala podľa predstáv.

Vo futbale bývajú aj takéto stretnutia. My sme od začiatku stretnutia na ihrisku mali jedenásť hráčov, ktorí išli za víťazstvom, čo sa nám nakoniec podarilo. Po góloch na začiatku druhého polčasu nám narástli krídla a vychádzali nám aj kombinácie a herné situácie, ktoré nám nevychádzajú ani na tréningu. Zápas sme si užili.

Roland Šmahajčík v drese Turzovky.
Roland Šmahajčík v drese Turzovky. (Autor: Archív Rolanda Šmahajčíka)

Hostia z Bešeňovej mali v zostave najlepšieho strelca súťaže, útočníka Mária Almaského. Góly sa logicky očakávali najmä od neho, v stretnutí sa však nepresadil. Čím si to vysvetľujete?

Vedeli sme o vysokej kvalite a gólovej potencii Mária, ktorému šance vytvára hrajúca legenda Štefan Zošák. Aj napriek tomu, že boli neustále aktívni, naša defenzíva, na čele s brankárom Lukášom Urminským, ich dokázala ustrážiť, za čo ju musím pochváliť. Lukáš si takéto stretnutia vie užiť. Naozaj sa všetci tešíme, nielen zo strelených gólov, ale aj z toho, že sme tieto zvučné mená dokázali eliminovať a udržať si vzadu čisté konto.

V minulosti ste sa futbalu venovali profesionálne. Aká bola vaša futbalová kariéra po odchode z Dubnice?

V Dubnici som prežil svoje najkrajšie obdobie v kariére, na ktoré spomínam veľmi rád a do mesta sa vždy rád vraciam. Po pôsobení v Dubnici som odišiel do Myjavy, ktorá vtedy pôsobila v najvyššej súťaži, kde som sa ale výraznejšie nedokázal presadiť. Neskôr som ešte krátko pôsobil v Senci, kde som sa ale na konci sezóny zranil a zároveň mi skončila zmluva, čo bol de facto môj koniec v profesionálnom futbale.

Čo sa týka toho amatérskeho, pôsobil som v treťoligovom Makove a tiež v nižšej súťaži v Rakúsku, konkrétne v mestečku Herzogenburg, kde sa nám spolu s manželkou veľmi páčilo, no v tom čase sme do rodiny čakali prírastok a tak to s dochádzaním bolo veľmi náročné. Aj preto som sa rozhodol, že sa vrátim do rodného mesta, Turzovky, kde pôsobím dodnes a svoje vtedajšie rozhodnutie som neoľutoval.

Čo by ste vo futbale ešte rád dosiahol?

Osobné ambície už nemám vysoké, skôr ma zaujímajú tie klubové. Bol by som šťastný, ak by sa nám v Slovenskom pohári podarilo vybojovať Turzovke nejakého zvučnejšieho súpera.

Odkedy v klube pôsobím, podarilo sa nám zo šiestej ligy dostať do štvrtej. Tá je náročnejšia na podmienky. Zázemie klubu aktuálne nezodpovedá štvrtoligovej súťaži. To je ďalšia vec, ktorú by sme radi dosiahli, aby sa mesto odhodlalo vybudovať pre všetkých v klube, vrátane hráčov a fanúšikov, zázemie adekvátne súťažiam, v ktorých naše mužstvá účinkujú.

Ak by sme aj odhliadli od súťaží, v ktorých účinkujeme, nedá sa prehliadnuť to, v akých podmienkach musia naši hráči, vrátane mládeže, fungovať a aké svetlo na vrhá na nás a naše mesto.

Hráte viac pre zábavu alebo máte ešte stále ambície na vyššiu súťaž?

Futbal hrám už iba pre zábavu, zároveň však platí, že pred každým jedným stretnutím či tréningom, sa snažím pripraviť a koncentrovať tak, ako v období, keď som pôsobil vo vyšších súťažiach, zároveň sa zo seba snažím vydať maximum. O vyššej súťaži už neuvažujem. Cením si to, že som súčasťou kolektívu v Turzovke a momentálne aj to, že sa nám po športovej stránke darí.

Čomu sa venujete v súkromnom živote?

Pracujem ako hospodár v našom klube. Mám na starosti starostlivosť o trávnik a celkovo naše klubové zázemie a tiež trénujem staršiu prípravku. Popritom všetkom, študujem tretí rok vysokú školu, odbor učiteľstvo telesnej výchovy a geografie na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Práve tomuto odboru by som sa po úspešnom ukončení školy rád venoval. Momentálne sa venujem písaniu bakalárskej práce, ktorá mi dáva zabrať.

S manželkou Editkou máme to šťastie, že sa môžeme tešiť našim dvom deťom, dcére Zarke, ktorá má päť rokov a synovi Arturovi, ktorý má šesť mesiacov. Dodávajú nám energiu do života. Všetok svoj voľný čas sa snažím venovať svojej rodine.

Jakub Bobovič
Jakub Bobovič začínal s prácou športového redaktora v regionálnych MY Novinách, kde pôsobil dva a pol roka. Hoci píše v prevažnej miere o kolektívnych športoch, najmä futbale, sám sa pasívne venuje viac individuálnym športom ako bicyklovanie či plávanie. Futbal sleduje od tých najvyšších po tie najnižšie poschodia. Jeho doménou sú však nižšie futbalové súťaže na východe Slovenska.
Nachádzate sa tu: