Jedlička je jednička. Po Sparte ho v Česku odpísali, dnes neľutuje

Po nevydarenom debute ho v Mladej Boleslavi odsunuli na vedľajšiu koľaj. Napokon brankár MARTIN JEDLIČKA zakotvil v Dunajskej Strede a vôbec neľutuje.

Brankárske tradície máte v rodine. Ako to ovplyvnilo vašu kariéru?

Začal som ako štvorročný v rodnom Příbrame. K futbalu ma priviedol otec, ktorý tiež chytal, aj keď nie na vysokej úrovni. Dedo i strýko boli takisto brankári. S tatkom som mával aj individuálne tréningy. Trénoval som tak podstatne viac, ako ostatní brankári v mojom veku alebo aj starší. Bola to výhoda, že som sa mohol zdokonaľovať už odmalička.

Otec mi zdôrazňoval dôležitosť komunikácie s obrancami. Keď za bránkou stáli ostatní rodičia, niekedy sa divili, že mladý chalan tam reve na ostatných. Ale myslím si, že mi to veľmi pomohlo. Nedávno som v reprezentácii dostal pochvalu od jedného asistenta, že skvele komunikujem.

Kedy ste si začali uvedomovať, že sa môžete uplatniť aj v profesionálnom futbale?

Na rôznych turnajoch som väčšinou vyhral cenu pre najlepšieho brankára, tak som cítil, že nejaký talent v sebe mám. No a keď v pätnástich-šestnástich dostanete prvú pozvánku do reprezentácie, cítite sa ako boh! Ale to ešte nič neznamená. Dosť chlapcov, s ktorými som vtedy jazdil do národného tímu, tam už nie je. V tom čase som však už veril, že keď budem makať, môžem sa stať profesionálnym futbalistom.

Ako ste prežívali prechod z dorasteneckého do mužského futbalu?

Bolo to pre mňa ťažké aj preto, lebo som brankár menšieho vzrastu (186 cm). Na základnej škole som pritom patril medzi najvyšších, ale potom sa to v šestnástich či sedemnástich zastavilo. Nie som malinký, ale pre brankára tak na hrane.

Po ME hráčov do 19 rokov som prestupoval do Mladej Boleslavi, kde boli top hráči českej ligy. Bol som mladý chlapec a išiel som do kabíny, kde boli také mená ako Lukáš Magera, Marek Matějovský, Pavel Čmovš, ktorí hrávali aj v Premier League či holandskej lige.

Podľa niektorých trénerov by mal mať brankár aspoň dva metre…

Ak by som sa s takým trénerom stretol, musel by som mu dokázať, že s mojimi parametrami môžem tiež ukázať kvalitu. Futbalový trend sa posúva, už je to jedno, či má brankár dva metre alebo meter osemdesiatpäť. Dôležitý je najmä tajming na loptu pri centroch, to, ako stojíte a či viete predvídať situácie.

Mali ste v mladosti nejaký vzor?

Keď som bol malý, českou jednotkou bol Petr Čech, nielen ako brankár, ale celkovo v športe, po Pavlovi Nedvědovi. Páčil sa mi aj Víctor Valdés z Barcelony.

Mal som rád viacerých gólmanov: Ikera Casillasa, ktorý bol fenoménom v Reale Madrid, teraz sledujem Jana Oblaka. Na YouTube si občas pozriem, ako chytajú a veľmi ma to baví.

Vaším agentom je Viktor Kolář, ktorý zastupoval aj Petra Čecha. Aj ste sa s Čechom niekedy stretli?

Osobne sa nepoznáme. Keď som bol menší, agentúra spravila pre brankárov posedenie, kde prišiel Petr Čech a porozprával nám svoje príbehy. Bolo to pekné, počúvali sme ho s otvorenými ústami.

V Boleslavi ste debutovali proti Sparte Praha, ale prehrali ste 0:3 a vy ste už potom v áčku nikdy nedostali príležitosť. Ako to spätne hodnotíte?