V práve skončenej sezóne VI. ligy Východ HUMMEL ZsFZ hrali aj tri mužstvá z okresu Levice a všetky mútili vodu priebežne na vrchných priečkach.
Lenže kým Starý Tekov bol lídrom prvé dve tretiny jesene a Želiezovce prezimovali na štvrtom mieste, neveľké Podlužany vstupovali do odviet až z dvanásteho miesta.
Vo výnimočnej jarnej forme hrajúci Podlužanci v odvetách preskočili nakoniec až desať súperov a v 16-člennej súťaži sa vyhrievajú na konečnom striebornom stupienku za majstrovským Kmeťovom, pritom Starý Tekov skončil ôsmy, Želiezovce až desiate a napríklad jesenný kráľ Marcelová štvrtý.
Najlepšiu sezónu v „kraji“ zakončila dedina s osemsto dušami päťzápasovou víťaznou šnúrou pri skóre 20:4 pred bronzovou Lipovou a v nedeľu sa tak v Podlužanoch oslavovalo.
Na otázky Sportnetu odpovedal tréner ŠK Podlužany MÁRIO ČUVARA (45).
S čím ste vyprevádzali mužstvo na posledný zápas sezóny proti Nesvadom, v ktorom mali Podlužany na dosah historický úspech?
Mužstvo malo pred posledným zápasom obrovskú motiváciu, chalanom som povedal, nech hrajú hlavne uvoľnene a že výsledok určite príde.
V stretnutí Podlužany – Nesvady (4:1) ste museli otáčať po rýchlom góle hostí, išlo to ľahko?
Napriek vysokým teplotám sme hrali s nasadením a vytvárali si dostatok šancí. Podarilo sa nám dosiahnuť potrebné víťazstvo, musím však uznať, že hostia boli najmä v prvom polčase pomerne nebezpeční a nič nám nedali zadarmo.
Kde sa vzalo na futbale v neveľkých Podlužanoch až 350 divákov?
S našimi zlepšenými výsledkami začali chodiť aj diváci, čo ma teší najviac. Počas stretnutia vládla dobrá atmosféra a určite dobre sa hralo aj obom súperom.
V posledných piatich kolách ste získali všetkých 15 bodov pri skóre 20:4. Ako hodnotíte tak skvelú sériu?
Hráči pracovali poctivo celú jar, postupne sa dostavili aj výsledky a chémia v mužstve fungovala. Dôležité bolo, že máme dostatočne široký a aj kvalitný kader, takže do posledného kola sme podávali dobré výkony. Prebudili sa naši strelci a aj v bráne sme mali tradične oporu.
V úvode odviet skresľovalo tabuľkové postavenie Podlužian zopár remízových strát, čo ste zmenili?
Najväčším problémom v úvode jari bolo nepremieňanie šancí. V spomínaných bezgólových remízových zápasoch sme sa s tým naozaj trápili. Keď sa hráčom začalo dariť strelecky, dostavili sa aj pomerne vysoké víťazstvá a prišla do mužstva väčšia pohoda.
Na jar ste obrali o body aj celé vedúce kvarteto z jesene. Ktoré jarné výsledky si ceníte najviac?
Určite si cením remízu v prvom Kmeťove, kde sme podali najmä po taktickej stránke jeden dobrý výkon. Vysoko však radím aj víťazstvo 5:4 v Želiezovciach, pretože sme tam prehrávali v desiatej minúte 2:0, no okresný derby zápas sme dokázali úplne ovládnuť a otočiť.
Hneď po senzačnom víťazstve v Želiezovciach muselo mužstvo doma otáčať proti Semerovu. Víťazný gól na 2:1 dal Marek Tóth v 83. minúte z pokutového kopu.
Semerovo k nám prišlo hrať otvorený futbal, jeho hráči, navyše, obetavo bojovali a zápas mal tým pádom dobrú úroveň a náboj až do konca. Hostia nás naozaj potrápili, no v závere sme mali tlak a z jedenástky rozhodli.
Podlužany v zdrvujúcom finiši zvíťazili 4:1 v Iži a 3:1 v Bánove. Také výsledky museli hriať pri srdci.
Iža aj Bánov majú šikovných hráčov a ja skúsených hráčov, my sme u nich dokázali zvíťaziť, no musím povedať i to, že nás tam v oboch prípadoch podržal aj brankár Tomáš Mészáros. Vyhrať vonku vyšším gólovým rozdielom sa však nie vždy podarí. Naša forma práve vtedy stúpala.
Päťzápasovú víťaznú sériu vyšperkovalo mužstvo domácimi triumfami nad Lipovou (4:0), Komjaticami (5:1) a proti spomínaným Nesvadom (4:1). Ako oslávili Podlužany v nedeľu historické druhé miesto?
Oslava po poslednom zápase sezóny bola vynikajúca, diváci nám poďakovali za celý ročník, čo si vážime, no a hráči sa dobre zabavili.
V 25. kole pretrhla víťaznú šnúru prehra 1:0 vo Veľkom Kýre. Strelec Marek Tóth, ako zimná posila, nepremenil pred prestávkou penaltu. Kam to kopol?
V tom zápase vyťažili domáci z minima maximum, my naopak. Aj také zápasy však bývajú. Marek kopol jedenástku úplne na opačnú stranu, ako zvyčajne a tak to dopadlo. Z trávnika posledného sme odchádzali úplne naprázdno.
Akým prínosom boli extraligoví futsalisti Levíc Matúš a Tomáš Bielikovci, Ivan Drozdov a Orlando Andre Da Silva?
Ich prínos je v našom tíme naozaj obrovský. Spolu aj s Pavlom Gabašom a Matejom Víglašom dávajú do zápasov maximum, za čo im všetkým ďakujeme a sme radi, že ich máme.
Ako by ste zhodnotili káder, ktorý hráč najviac prekvapil?
V priebehu jarnej časti sezóny mňa osobne prekvapilo najviac to, že každý jeden hráč ukázal, že dokáže pre mužstvo odviesť stále viac. Keď sa to zrátalo, výsledok sa dostavil.
Čo hovoria pamätníci podlužanského futbalu na historický strieborný úspech?
Aj tí, ktorí z futbalu v obci pamätajú toho viac, neskrývali veľké nadšenie. V konečnom dôsledku, práve to nás teší najviac.
Zdvihne terajšie nadšenie ešte viac záujem detí o futbal v obci s osemsto obyvateľmi?
Futbal v Podlužanoch robíme všetci so srdcom. Teraz máme v kategóriách prípravky, žiaci a dorast dokopy približne päťdesiat detí z Podlužian i okolia a to je podľa mňa vynikajúca situácia a správna cesta. Postupne chceme dosiahnuť stav, že za A mužstvo dospelých bude hrať čo možno najviac odchovancov klubu.
Budú ciele šiestoligového áčka v novej sezóne smelšie, ako bývali?
Verím, že áno. Naša predstava je pokračovať v tom, ako sme si to nastavili v tejto sezóne, teda pohybovať sa v tabuľke na vyšších poschodiach.
Hlási niekto odchod, aké zmeny v kádri môžu čakať vaši fanúšikovia?
Zatiaľ nám neoznámil nikto z hráčov, že by chcel odísť hrať do iného klubu. Na druhej strane, otázne je tiež, či budeme vôbec hľadať nejakého nového hráča. Na prípadné zmeny v kádri je však teraz ešte priskoro.
