BRATISLAVA. Dve kolá pred koncom MONACObet ligy FC Petržalka ukončila spoluprácu s trénerom Michalom Kurucom. Mužstvo v závere súťaže povedie asistent Ivan Minčič.
Kuruc sa stal trénerom Petržalky v apríli 2023, viedol ju v 62 zápasoch druhej ligy, v ktorých mal bilanciu 31 víťazstiev, 17 remíz a 14 prehier.
V sezóne 2023/2024 hrala Petržalka pod jeho vedením baráž o postup do najvyššej súťaže, v ktorej však proti Michalovciam neuspela.
V aktuálnej sezóne patrí Petržalke v tabuľke druhej ligy piate miesto so ziskom 36 bodov a bilanciou 10 výhier, 6 remíz a 8 prehier.
43-ročný tréner v rozhovore pre Sportnet zhodnotil svoje pôsobenie na pravom brehu Dunaja a prezradil, ktorí z hráčov by sa podľa neho mohli uplatniť aj vo vyššej súťaži.
Tušili ste, že vaše pôsobenie v Petržalke sa blíži ku koncu?
Áno, mal som všetky indície. Po zápase v Pohroní ma vedenie klubu zavolalo a oznámilo, že po sezóne končím.
Táto informácia sa zmenila tento pondelok, s tým, že posledné dva zápasy už urobí môj asistent.
Bral som to športovo. Keďže som to čakal, nebola to pre mňa prekvapujúca správa.
V rozhovore po zimnej príprave ste povedali, že sám neviete, ako si tento káder sadne a na čo bude mať. Ako hodnotíte jarnú časť?
Hodnotím ju pozitívne. Káder bol úzky, ťahalo to trinásť hráčov. Nemali sme tam veľkú konkurenciu a obmeny, ale tí, čo tam boli, urobili vcelku dobré výsledky. Udržali sme piate miesto.
Čo bolo teda dôvodom, že končíte na lavičke?
To je otázka na vedenie klubu, ja by som sa k tomu nechcel vyjadrovať.
Strávili ste v Petržalke dva roky, vlani ste dokonca bojovali o postup do prvej ligy. Ako spätne vnímate celé to obdobie?
Veľmi pozitívne. Myslím si, že aj mne to niečo dalo, aj ja som dal klubu niečo. Urobili sme dobré, zaujímavé výsledky.
Keď som prišiel do klubu, hrali sme o záchranu, tých pár zápasov na konci sezóny 2022/2023. Teraz sme ďaleko nad čiarou záchrany.
Samozrejme, výsledky sa odvíjajú vždy od kvality kádra. Káder bol vlani kvalitnejší, bola väčšia konkurencia. Nielen naše umiestnenie, ale aj počet strelených gólov či počet inkasovaných gólov bol zaujímavý. Skončili sme na druhom mieste a dali sme 64 gólov, čo bolo najviac v súťaži spolu s postupujúcim Komárnom.
V tejto sezóne to bolo slabšie, väčšinou sme hrali bez hrotového útočníka, museli sme improvizovať. Až v jarnej časti prišiel Naphthalene Frank Appiah, ktorý nám urobil tú futbalovú prácu, aj bežecky, aj strelecky a na začiatku jarnej časti dal aj góly.
Čo vám dalo pôsobenie v Petržalke?
Je to pre mňa ponaučenie a skúsenosť. To, čo som robil predtým v Šamoríne, som preniesol aj do Petržalky a utvrdilo ma to v tom, že obraz hry a spôsob, akým to robím, neboli len o náhode.
Spoznal som v Petržalke dobrých odborníkov aj ľudí. Myslím si, že sme si obe strany prilepšili, aj mne to niečo dalo, aj tým, že sme sa minulý rok trochu zviditeľnili. Bolo to zaujímavé pôsobenie.
Vrcholom bola asi vlaňajšia jar, keď ste sa dostali až do baráže.
Áno, minulý rok bol výnimočný. Tiež sme nemali nejaký napumpovaný káder, pred sezónou sme sa bavili o deviatom až dvanástom mieste. S tým kádrom sme sa napokon dostali vysoko. Boli tam perspektívni hráči, ktorí sa posunuli na vyšší level, či to bol Cletus Nombil, alebo Nikita Kelembet.
Bolo pre vás sklamaním, že v tejto sezóne už káder nebol taký silný a už ste sa nepohybovali tak vysoko v tabuľke?
Mám svoje ambície a tiež chcem hrať o čo najvyššie priečky, ale samozrejme, sú tam limity. Nehovorím, že keby sme mali lepší káder, automaticky by sme museli byť niekde vysoko.
Na jeseň bolo viacero zápasov, keď sme boli dominantnejší a mali sme veľa šancí, ale nie všetko vyšlo gólovo, lebo sme sa strelecky trápili. Výsledky neboli také oslnivé, ako by si všetci predstavovali.
Káder bol možno menej konkurencieschopný. Ak by bola v kádri väčšia konkurencia, určite by sme viac zamiešali karty hore.
Kto zo súčasného kádra Petržalky by sa podľa vás mohol uplatniť aj vo vyššej súťaži?
Sú tam viacerí hráči, čo sa môžu objaviť niekde na prvoligových súpiskách.
Brankár Pavel Halouska bol pre nás vynikajúca opora. Roman Begala bol taký hard-worker, vždy išiel na doraz, aj keď bol zranený a bol veľmi platný pre družstvo.
Stopér Arnaud Konan tiež podával dobré výkony. Trošku sa bál hrať do ofenzívy, ale bol dôrazný, nepríjemný.
Plus sú tam mladí hráči Dávid Bordáč a Matej Riznič, ktorí ešte majú budúcnosť pred sebou.
Ako zobrali hráči správu o vašom konci?
Neviem, prišiel som len narýchlo do kabíny, poďakoval sa, rozlúčil sa s nimi a poprial som im všetko dobré. Taký je trénerský život.
Myslíte si, že Petržalka môže niekedy v blízkej budúcnosti zase bojovať o postup?
Všetko sa bude odvíjať od toho, čo do toho investujú a aký káder sa vytvorí. Posledných päť týždňov sme trénovali trinásti. Je to ťažké, aj zatlačiť na hráčov, keď necítia konkurenciu, navyše nemáte možnosti na striedanie.
Videli sme to v Prešove, vypadli im štyria, ale doniesli ďalších štyroch a tí im uhrali body.
To isté ViOn, keď niečo nešlo, prestriedal si. My sme sa s nimi nevedeli rovnať, šírkou kádra ani kvalitou a skúsenosťami.
Mohli sme niečím prekvapiť, tak ako sme s Prešovom vyhrali 1:0, alebo u nich sme remizovali, ale v dlhodobej súťaži sa to nedá oklamať.
Samozrejme, mali sme tam zápasy, kde sme mohli vyhrať, kde sme niečo nedotiahli tak, ako sme chceli. Možno sme mohli byť tretí v tabuľke, ale na ViOn sme v tomto roku nemali.
Mohli sme byť o jednu-dve priečky vyššie, ale aj nižšie. Myslím si, že umiestnenie je adekvátne.
Ktorý zápas z aktuálnej sezóny vám utkvie v pamäti?
Zápas s Prešovom bol z našej strany veľmi dobrý. Zdolali sme víťaza súťaže, boli sme skoncentrovaní, pozorní. Bolo vidno, že chlapci chceli ich poraziť, chceli sa pomerať.
Ale bolo viac dobrých zápasov, s Pohroním sme dali doma štyri góly, na ich pôde sme vyhrali 5:2. Boli tam veľmi dobré situácie a riešenia, mali sme svoj deň.
Viete už, kam povedú vaše ďalšie kroky?
Konkrétne ešte nemám nič. Som otvorený každej ponuke a debate.
