PREŠOV. Na túto chvíľu čakali fanúšikovia futbalu v Prešove, ale aj okolí, takmer osem a pol roka.
V decembri 2016 sa zavreli brány starého prešovského štadióna, od soboty sú otvorené brány toho nového.
Sláva to bola veľká. Trávnik najprv otestovali najmenší, po nich na priečelí odhalili tabuľu najväčšej prešovskej legende Ladislavovi Pavlovičovi, ktorého meno Tatran futbal aréna ponesie. Ešte predtým prišiel aj prvý test pre nový trávnik, dve búrkové prehánky.
„Hovoril som dnes s otcom. Povedal mi, že svoj štadión pokrstí zhora a stalo sa,“ pousmial sa pri odhalení tabule, syn legendy Ladislav Pavlovič mladší, ktorý za všetkých odovzdal veľkú kyticu svojej mame, 92-ročnej Anne Pavlovičovej.
Pred vypredanými tribúnami sa strihala páska, a už niekoľkýkrát v posledných dňoch na východe s už tradičnou dávkou piskotu pre ministra športu Rudolfa Huliaka, ktorý sa postavil k tým, ktorí sa pričinili o ukončenie dlhoročnej ságy výstavby nového štadióna.
Krásne sa to spojilo
Nový trávnik a ovácie publika si vyskúšali aj futbalisti Tatrana Prešov, ktorý v piatok dovŕšili cestu za postupom do najvyššej súťaže a po siedmich rokoch vrátili prvú ligu do Prešova.
Odohrať ligový zápas sa im síce kvôli ochrane nového trávnika pred majstrovstvami Európy do 21 rokov, ale čestné kolo s pohárom pre víťaza druhej ligy si poriadne vychutnali.
Hoci ako priznal kapitán a autor víťazného postupového gólu v Šamoríne Patrik Šimko cesta do Prešova bola v noci z piatka na sobotu poriadne dlhá.
„Extrémne dlhá. Zdala sa mi nekonečná, ale zvládli sme ju, sme tu všetci, živí a zdraví,“ pousmial sa Šimko.
„Emócie sú úžasné, keďže sa nám to konečne podarilo a vrátili sme značku Prešov tam kam patrí. Plus tento nádherný štadión, takže sa to krásne spojilo a užívame si to. Stále tomu nemôžem uveriť. Až keď si tu zahrám, až potom tomu asi budem veriť. Je to pre mesto Prešov stavba storočia a verím, že si to budeme užívať.
Štadión je nejaká identita klubu a určite klub bez svojho zázemia prakticky nemôže existovať. Minulý rok som bol sklamaný z toho, že sme nepostúpili ani do baráže, ale asi to tak malo byť. Teraz sa to zišlo všetko naraz, takže je to úžasné a užívame si to všetci,“ dodal.
Šimko svojim spoluhráčom neprezradil, že ak vyhrajú v Šamoríne, pohár budú preberať na novom štadióne.
„Dostal som informáciu, že by nás mohli dnes dekorovať už pred troma týždňami a vedel som, že musíme vyhrať tri zápasy, aby sa to uskutočnilo. Bol to taký menší tlak, ale asi len na mňa, lebo ja som to chlapcom nepovedal a strašne som chcel, aby sa to splnilo a chvalabohu sa to stalo,“ prezradil prešovský kapitán.
Rok prešovských víťazstiev
Prešov je v tomto roku mestom športu a zatiaľ to potvrdzuje.
„To človek nevymyslí. Veľká gratulácia pre hokejistov, postúpili sme aj my, o titul hrajú hádzanári, postúpila aj naša mládež do najvyššej súťaže. Myslím si, že viac sa už ani nedalo urobiť v roku, keď je Prešov mestom športu a všetci si môžeme gratulovať,“ hovorí generálny riaditeľ Tatrana Prešov Stanislav Šesták.
Ten verí, že sa už v najbližších dňoch uzavrú rokovania medzi futbalovým klubom a Tatran futbal arénou o podmienkach fungovania klubu na novom štadióne.
„Je to nádherná stavba a nie je čo zlé, na to povedať. Je to náš domovský, prešovský, takže nech sa tu ľudia dobre cítia. Verím, že všetko dopadne dobre, veď ide o dohodu dvoch mestských firiem, a 26. júla tu pred plným hľadiskom privítame Slovan,“ povedal Šesták.
Ani on nechýbal v zostave internacionálov Tatrana Prešov, ktorí proti Internacionálom Slovenska a Klubu ligových kanonierov odohrali na novom štadióne prvý zápas.
„Bola radosť si ešte zahrať pod takými trénerskými legendami ako Mikuláš Komanický a Jozef Bubenko s výbornými spoluhráčmi, a ešte lepšími protihráčmi,“ tešil sa Šesták.
Panenka sa cítil ako doma
Na trávnik na oboch stranách vybehli slávne mená slovenského futbalu a diváci napokon videli víťazstvo domácich 3:2.
O slávnostný výkop sa postarali Antonín Panenka a Ladislav Petráš, ktorý si pred zápasom zaspomínali aj na zápasy na starom prešovskom štadióne.
„Je to krásny štadión a pre mňa je najdôležitejšie, že sa tu cítim ako na Bohemke. Všetko je zelenobiele a to je pre mňa krásne,“ pousmial sa Panenka.
„Musím priznať, že tu to bolo vždy pre nás ostré, bola tu horúca pôda. Mám taký dojem, že za tú dobu, čo som tu za niekoľko sezón odohral nejaké zápasy, tak sme tu asi len raz remizovali 2:2. Vždy nás porazili, takže pre nás to tu veľmi obľúbené nebolo. Aj diváci tu boli vždy trošku búrlivejší, ale vždy fandili fair play,“ zaspomínal na zápasy s Prešovom.

Podľa Petráša boli zápasy na východe republiky vždy dobré.
„Boli ako derby. Vždy tu bol veľký prísun dobrých hráčov do ligy z menších klubov. Mal som tu takého dobrého fanúšika, ktorý na mňa stále niečo vykrikoval a nadával. Aj keď som hrával, aj potom, keď som tu bol ako tréner.
Tak som si ho raz zavolal k plotu a povedal mu, aby bol taký láskavý a počkal ma po zápase. Myslel, že bohviečo čo sa stane, ale pozval som ho na voľajaký štamperlík a odvtedy na nás nedal dopustiť. Takže aj fanúšikov si treba vychovávať v dobrom,“ pridal Petráš spomienku na Prešov.
Dvaja hrali posledný aj prvý
Medzi najmladších vo výbere internacionálov Prešova patrili Lukáš Micherda a Martin Dupkala. Tým už nikto nevezme zaujímavý primát.
Ako jediní nastúpili v drese Tatrana v poslednom zápase na starom štadióne, v ktorom Prešov vtedy ešte v prvej lige remizoval v decembri 2016 s Myjavou 1:1. A zahrali si aj v prvom zápase na novom štadióne.
„Tie spomienky sú nádherné. Hlavne preto sa veľmi teším dnešnému dňu, že sa tu podarilo otvoriť takýto stánok a že naši chlapci to dobojovali a dostali Prešov tam, kam patrí, do najvyššej súťaže. Vynikajúca kulisa, proste nádhera všetko.
Verím, že sa ten prešovský tatranistický verný divák vráti a takúto kulisu budeme zažívať každý jeden majstrovský zápas v prvej lige,“ verí Dupkala, ktorý je stále pri prešovskom futbale ako člen predstavenstva klubu.
„Vyhrávali sme a nešťastne sme pred koncom dostali gól po rohu. Bolo to posledné jesenné kolo, takže aj terén už nebol práve najlepší. Som šťastný, že som odohral posledný zápas na starom a dnes otváram nový.
Divákov bolo aj vtedy celkom dosť, myslím si, že cez tritisíc. Teraz je tu skoro šesťtisíc, takže skoro dvojnásobok. Za mňa super, konečne má Prešov nový štadión a dúfam, že toľko divákov pritiahnu chlapci aj v lige a že začnú na futbal chodiť aj noví ľudia a Prešovu sa bude v lige dariť,“ dodal Micherda.
Sága, ktorá vyzerala byť nekonečná
Nová Tatran futbal aréna – štadión Ladislava Pavloviča sa konečne stala realitou a nič nebráni tomu, aby sa tu už o pár týždňov odohrali zápasy Majstrovstiev Európy do 21 rokov skupiny D, v ktorej sú Holandsko, Ukrajina, Dánsko a Fínsko.
O tie je veľký záujem a podľa manažéra arény Mareka Fabuľu, vstupenky ktoré boli doteraz dané do predaja sú už na prešovské zápasy vypredané.
Prešovčania na nový štadión čakali takmer dve desaťročia. Prvý zámer predstavili už v auguste 2008 vtedajší majitelia Tatrana Prešov Miroslav Remeta a Braňo Prieložný a maketa nového štadióna bola dlho vystavená vo VIP priestoroch klubu.
Výstavba ale nikdy nezačala aj vďaka problémom s majetkovým vysporiadaním. Veľkú časť pozemkov pod štadiónom aj v okolí malo vo vlastníctve mesto, nevysporiadané boli aj samotné stavby, ktoré boli súčasťou starého štadióna.
Ďalší pokus prišiel v roku 2016. Mesto Prešov a Prešovský samosprávny kraj založili spoločnosť Futbal Tatran Aréna so zámerom využiť program výstavby štadiónov, do ktorého štát a Slovenský futbalový zväz zahrnuli desať slovenských miest vrátane Prešova.
Podľa pôvodného zámeru chceli nový štadión kolaudovať už v roku 2018, ale napokon sa v tom roku začalo len s búraním starého štadióna. Problémy boli so schvaľovaním a prerábaním projektovej dokumentácie, dvakrát bola Úradom pre verejné obstarávanie zrušená aj súťaž na zhotoviteľa stavby.
Zmluva na výstavbu štadióna so spoločnosťou AVA-STAV bola napokon podpísaná až v apríli 2021. Opäť pokračovali naťahovačky medzi úradmi a tak výstavba napokon začala až v polovici júla 2023. Tiež bola sprevádzaná rôznymi administratívnymi prekážkami, kontrolami a aj anonymnými trestnými oznámeniami.
Napokon sa v Prešove všetko stihlo a štadión kategórie UEFA 3 so 6 500 miestami na sedenie je hotový načas, hoci vďaka prieťahom so začatím výstavby za oveľa viac peňazí ako bolo pôvodne predpokladaných 17 miliónov eur.
Konečný účet za výstavbu je viac ako 24 miliónov eur a na financovaní sa podľa konateľa Rastislava Mochnackého zhruba tretinovým čiastkami podieľali Mesto Prešov, Prešovský samosprávny kraj a štát prostredníctvom Fondu na podporu športu.