História a tradícia klubu ich jednoznačne pasuje do vyššej súťaže. Zamotaná situácia v predchádzajúcich rokoch však spôsobila, že FC Nitra aktuálne hrá v IV. lige Západ.
Po jesennej časti sú Nitrania na prvom mieste tabuľky, v 15 zápasoch zaknihovali 13 výhier a dve remízy. Skóre majú 47:7, čo je najlepšia ofenzíva a zároveň najlepšia defenzíva v súťaži. Získali 41 bodov.
Krok s nimi drží iba druhý Boleráz, ktorý na Nitru stráca tri body. Odstup tretích Piešťan je už oveľa väčší, získali o 12 bodov menej ako líder.
Tréner IGOR SLEZÁK v rozhovore pre Sportnet zhodnotil jesennú časť a naznačil aj ciele do jarnej polovice sezóny.
Po jesennej časti ste na prvom mieste a už teraz máte viac bodov, ako vlani za celú sezónu. Čomu to pripisujete? Je to len tým, že sa zmenil káder, alebo je za tým aj niečo iné?
Je to samozrejme hlavne markantnou obmenou, pričom objektívne treba povedať, že stúpla kvalita kádra.
Vďaka tomu sa nám trénerom otvorilo ďaleko viac možností, ako nielen vstúpiť do zápasu, ale v prípade potreby, aj niečo zmeniť.
Vaše čísla v tabuľke sú úchvatné, 0 prehier, najviac strelených a najmenej inkasovaných gólov – čo vás z tohto najviac teší?
Poteší najmä nula v kolónke prehier. Čo sa týka strelenia najviac gólov, tak z môjho pohľadu bola efektivita paradoxne našou najväčšou slabinou.
Vo všetkej úcte s rešpektom k súperom, myslím, že sme mali mať v tejto kolónke vyššie číslo.
Ktorý zápas by ste vyzdvihli ako najlepší, kedy ste boli najviac spokojný s výkonom mužstva?
Určite v Dubnici, kde sme vyhrali 2:1. Náš výkon vnímam nielen ako takticky vyspelí, ale najmä ako zlomový. Po ňom si chlapci najviac uvedomili, akú veľkú majú silu, keď sú dostatočne koncentrovaní, či disciplinovaní, rešpektujúc nielen vlastnú individuálnu kvalitu, ale aj taktický zámer či úlohy celého tímu.
No a potom určite ten v domácom prostredí proti Bolerázu, keď sme vyhrali 2:0. Súpera sme absolútne herne prehrali, do ničoho nepustili, pričom sami sme zahodili niekoľko ďalších, vyložených príležitostí.
K výborným výkonom v oboch zápasoch nás ťahali naši famózni Trogári na tribúnach. To rozhodne netreba opomenúť!
Tí majú taktiež veľký podiel na tom, ako sa prezentujeme. Do Dubnice ich pricestovalo bezmála 350, doma s Bolerázom bolo vyše 1200 ľudí. To je proste fantázia, nie každý klub má také šťastie.
Ja si ich priazeň aj spolu s chlapcami extrémne užívam. Je to totiž niečo, čo nie všade na Slovensku zažijete. Veď sa pozrite na návštevnosť v lige, prípadne v druhej a započúvajte sa do toho ohlušujúceho ticha.
Pevne verím a dúfam, že budú vo svojich aktivitách pokračovať, aj keby ma odstupom času z Nitry vyhnali (smiech).
Dali ste 47 gólov, ale vaším najlepším strelcom je Jozef Sombat s 8 gólmi – to znamená, že mužstvo neťahal jeden ťahúň, ale bolo to rovnomerne rozložené?
Presne tak. Našou najsilnejšou stránkou je kolektív, nie jednotlivec. Tak, ako to bolo takmer v každom mojom tíme v minulosti.
Mám to takto rád. Držať hráčov v zdravom, športovom napätí. Boli zápasy, keď nehral ani Robino Pich alebo Miško Klec.
Potrební sú všetci, pričom bolo obdobie, keď nás dokázali ťahať tí, od ktorých sa to možno až tak v priebehu sezóny neočakávalo.
Potom sa súperom aj veľmi zle reaguje a ešte horšie sa pred samotným zápasom odráža od toho, aká zostava nastúpi.
Nevnímam výkon len z posledného zápasu. Zaujíma ma celý týždeň, ktorý v mnohých prípadoch napovie oveľa viac. Tu však treba objektívne priznať, že vďaka šírke kádra mám ako tréner naozaj veľké šťastie. Nie každý má také možnosti.
Ja som si prešiel všetkým možným a preto si môj aktuálny trénerský stav veľmi vážim. Nie je to jednoduché pracovať v amatérskych podmienkach, keď vám v týždni príde 7-8 chlapcov, alebo dokonca musíte pre malú účasť zrušiť tréningový proces.
Je to potom na nervy, bojujete oveľa viac so samým sebou, ako so samotným súperom a to je fakt zlé.
Koho by ste vyzdvihli z tímu ako lídrov, či už na ihrisku alebo v kabíne? V čom je ich najväčší prínos?
Myslím, že sa v kolektíve objavuje viacero lídrov. Každý z nich sa prejavuje iným spôsobom, pričom sa veľmi vhodne dopĺňajú. Či už je to Frederik Domasta, Lukáš Greššák, no a samozrejme Lukáš Štetina.
Napriek tomu, že sú osobnostne veľmi odlišní, vládne medzi nimi symbióza. Je to viac-menej vzácne, no myslím si, že to všetko funguje najmä preto, že napriek tomu, že sa o ambíciách klubu absolútne nerozprávame, všetci si ich plne uvedomujú a tak ťahajú za jeden koniec povrazu. Je to síce klišé, ale je to tak.
Koncom minulej sezóny sa veľa špekulovalo o prípadnej fúzii Nitry so Sereďou, ale napokon to nevyšlo. Ako to celé vplývalo na psychiku mužstva?
Nijak. Všetkým to bolo popravde úplne jedno. Myslím to teraz úplne vážne.
Všetci si totiž uvedomovali, že určité kroky sú nevyhnutné, keby na to prišlo, tak by na to prišlo, no nikto si v skutočnosti naozaj nemyslel, že k nejakej fúzii vôbec dôjde.
A nič lepšie, ako jej zlyhanie sa ani stať nemohlo! Tento klub si musí budovať rešpekt, no najmä hodnoty nanovo. Bol by to zbytočne narýchlo upečený koláč, ktorý by veľmi rýchlo spľasol a z pôvodných spasiteľov by sa veľmi rýchlo stali babráci.
Nitra stále nie je pripravená na takýto skok. Nebolo by to na nič dobré, všetko nech si vybojuje po vlastnej osi sama na ihrisku a nie nejakými fúziami a nezmyslami.
Osobne som nesmierne rád, že to padlo, i keď som chápal postoj ľudí, ktorí zato spočiatku bojovali. Dnes už to nikoho ani len nenapadne, to vám garantujem.
Je veľa práce pred nami, no všetko chce svoj čas. Prídu aj chyby, aj prehry, lebo futbal je živý organizmus, ktorý má prirodzené výkyvy.
S Lehotou pod Vtáčnikom ste už zažili postup zo štvrtej ligy. V čom je boj o postup teraz iný?
V Lehote som si všetko robil sám. Plánoval príchody, odchody hráčov, stretával sa s nimi, dohadoval sa a následne ich aj realizoval. Mal som plnú dôveru majiteľa, všetko som robil podľa vlastného uváženia tak, aby bol klub úspešný.
I keď v prípade Lehoty ten úspech ani tak nebol plánovaný, ako to jednoducho vyplynulo z kvality a následných výsledkov. Doposiaľ je to jediný tím, ktorý dal v priebehu dvoch sezón po sebe takmer dvesto gólov. Uznajte, je proste neskutočné číslo!
Nitra je z úplne iného súdka. Iný pohľad, vyššie nároky, aj tlak, samozrejme. V jednom som si však istý. Keď to šlo na malej dedinke, ktorú dnes poznajú po celom Slovensku, pričom si v širokom okolí dokázala vybudovať obrovský rešpekt, nevidím najmenší dôvod, prečo by to pri správnom, zdravom riadení, rešpektovaní sa navzájom, nešlo aj v tak nesmierne futbalovom meste plnom obrovských talentov, ako je Nitra.
Neviem, či to pôjde so Slezákom a v zásade to ani nie je podstatné, no je nesmierne dôležité, aby povstala a bojovala o svoju budúcnosť. Keď aj bez Slezáka, ktorý je v tomto prípade druhoradý, lebo na prvom mieste je vždy len a len klub.
Ja už navždy budem jeho fanúšikom nech sa v budúcnosti stane čokoľvek, aj keby ma budúci pondelok vyhodili.
Aké sú najväčšie výzvy pre trénera, ak vedie takýto klub ako Nitra?
Do Nitry som si neprišiel robiť PR. Neprišiel som na inzerát, nikomu som sa nenútil.
Prišiel som napriek viacerým možnostiam pôsobiť vo vyšších súťažiach kvôli tomu, aby som bojoval s vlastnými futbalovými démonmi.
Prišiel som sem budovať hodnoty, inú Nitru, ktorá by sa náročnosťou na hráčov aspoň sčasti podobala ére v dávnej minulosti, kedy produkovala najväčšie talenty.
Chcel by som tu zanechať stopu, podieľať sa na budúcnosti, ale po svojom. Nemyslím si, že by sa Nitra mala z pohľadu herného prejavu podobať zvyšku Slovenska. Som absolútne presvedčený o tom, že by nám mala ísť príkladom Žilina, prípadne Podbrezová, v ktorých sú na výkony jednotlivcov v podobe herného systému či realizácie princípov kladené najvyššie nároky.
Nitra nebude nikdy natoľko finančne silná, aby kupovala drahých, hotových hráčov ako napríklad Slovan či možno Trnava, alebo Dunajská Streda. Toto proste nie je cesta, akou by sa Nitra mala uberať, no môže si vychovávať svojich, aby následne z toho ťažila po športovej stránke, prípadne získavala prostriedky na fungovanie.
Toto je však výlučne na ľuďoch v riadiacich funkciách klubu, aby sa rozhodli, akou cestou sa chcú uberať.
Nitra si naozaj nemôže dovoliť robiť uponáhľané rozhodnutia. Podaktorí by už radi ukladali škridlu na strechu, no klub je stále ešte len na začiatku svojej cesty a na to netreba zabúdať. Najprv pevné základy, potom steny, a až potom strecha na ktorú tá škridla položí.
Ak sa to bude robiť naopak, celé to spadne a Nitra bude tuctovým slovenským klubom bez vízie a cesty. Toto si podľa mňa fakt nemôže dovoliť.
Dostala druhú šancu v časoch, keď už v to ani nikto nedúfal. Musí prevládať zdravý rozum, realistický pohľad bez lietania v oblakoch či presadzovania názorov mimo reality.
Bez pokory a rešpektu to proste nepôjde. Nikto si pred vami na ihrisku neľahne. Nikto sa neporazí sám.
V jednom rozhovore ste povedali: „Akonáhle sa začne do športu miešať „politika“, ktorá je v mnohých prípadoch skôr brzdou rozvoja športu, nastane problém v podobe dokazovania si zásluh či obviňovania sa medzi sebou.“ Vnímali ste, či vnímate tieto veci aj na vlastnej koži vo vašej trénerskej práci?
V prvom rade by som chcel tento výrok trošku ozrejmiť, lebo niektorí ľudia si prečítali len text v nadpise a vysvetlili si to po svojom. Ja som nemyslel politiku ako takú. Smer verzus PS a podobne.
Narážal som čisto na fungovanie niekoľkých klubov na jednom štadióne. Asi je každému jasné, že z dlhodobého hľadiska je takýto systém práce neudržateľný.
Bude sa musieť nájsť spôsob, ako to celé riadiť tak, aby podaktorí utrpeli čo najmenšie straty, no hlavným klubom v meste, sa musí stať iba jeden a ten bude mať v areáli štadióna privilégiá.
Rešpektujem všetky kluby v meste. Aby bolo jasné, aj AC Nitra! Často sa ma pýtajú, ako tento klub vnímam amám pre všetkých stále dookola jednu a tú istú odpoveď. Ja tým ľuďom v klube, ktorí ho riadia, či chlapcom, ktorí v ňom hrajú, držím palce!
Veď prečo by som aj nemal? Nech kľudne vyhrajú piatu ligu, aj štvrtú a následne aj tretiu a pre mňa, za mňa nech hrajú aj Ligu majstrov do piatich rokov.
Mňa to absolútne nezaujíma, pričom to nie je o mojej pýche, arogancii, alebo nebodaj o neúcte k nim, no mám jednoducho dosť svojich starostí, problémov. Nemienim plytvať energiou na niečo, s čím nemám absolútne nič spoločné.
Som v FC Nitra a robím, čo je v mojich silách, aby som klubu pomohol a pomáhal dovtedy, kým niekto, alebo ja sám nevyhodnotím a nepoviem – stačilo.
Navyše, riadim sa „stavovým právom“ o karme. Čiže dopraj, a bude ti dopriate. Pokojne nech sa tu za pár rokov hrá aj derby ako v Miláne.
Na jednom portáli o vás napísali: „Igor Slezák je mimoriadne vnímavý človek, čo ho robí výnimočným trénerom, pretože rozumie niečomu, čomu mnohí jeho kolegovia nevenovali takú pozornosť – futbal nie je len o taktike a kondícii, ale o spojení medzi fanúšikmi, hráčmi a výkonom na ihrisku.“ Súhlasíte s tým? Máte pocit, že ste iný ako ostatní tréneri?
Ježišmária! Fakt neviem. Ja sa proste neviem hodnotiť a ani nechcem, na toto nemám odvahu, to nech robia iní. Toto by mali vedieť posúdiť v prvom rade hráči, ktorí najlepšie vedia ohodnotiť, s kým majú do činenia.
Viem len s určitosťou povedať, že sa nie s každým pre svoj pohľad na futbal ako taký, trénerskú prácu, prístup či postoj k hráčom zhodnem.
Celkovo sa vôbec pozerám na svet dosť inými očami. Vyznávam iné hodnoty, veľa ma naučil život ako taký, hlavne teda moje civilné zamestnanie, či naša mamina, ktorá ma školí či dáva životné lekcie ešte aj dnes. Už si oveľa viac uvedomujem, že život je úplne o niečom inom.
No a v neposlednom rade, postojom či pohľadom na život, ma ovplyvnil samotný Pavol Ondriš, majiteľ klubu. Stále čakám na odpoveď, prečo sa nám skrížili životné cesty.
Čo sa však týka ľudí, fanúšikov: mám obrovský rešpekt pred nimi a zároveň by som im chcel dopriať obdobie úspechov, vďaka ktorým budú opätovne cítiť hrdosť voči klubu, hráčom, ale aj ľuďom, ktorí robia všetko preto, aby bol po rokoch znovu úspešným. Sme na začiatku cesty. Strašne veľa hádok a ťažkých rozhodnutí nás čaká.
V priebehu jesene ste na sociálnej sieti uverejnili veľmi ľudský status o fanúšikovi Dušanovi, ktorý tragicky zahynul. Prečo ste považovali za dôležité, aby ste ako tréner takto vzdali hold fanúšikovi?
Lebo som s ním mal osobnú skúsenosť, lebo som ho videl na takmer každom zápase bez výnimky. Dokonca ak si dobre spomínam, tak bol s ocinom aj v Kroměříži.
Poviem úprimne, že som skoro odpadol, keď som ich tam videl a to nie je päť kilometrov. Viditeľne mal klub v srdci. Nielen v dobrých časoch, ale aj keď sa nedarilo. Nekritizoval, nehanil, proste prial a dúfal v lepšie zajtrajšky bez výraznej emócie.
Sedel vždy kúsok od lavičky, veľakrát sa nám stretli pohľady. Pôsobil vždy veľmi pokojne. Je to proste vzácne, mať v priazni takéhoto mladého človeka, z ktorého išla neskutočná pokora a dobrota.
Čo sa týka Duška, stále mám v pláne jednu vec, ktorú musím prediskutovať s vedením klubu, len som sa k tomu ešte nedostal. Ale dostanem.
Máte trénerský vzor, ktorý vás inšpiruje? Aké je vaše trénerské krédo?
Mnohí sa mylne domnievajú, že je to výlučne Guardiola, no nie je to celkom pravda. Je ich viac, no každý z nich pre iné dôvody.
Dlhodobo sledujem napríklad Roberta De Zerbiho, ale aj Luisa Enriqueho, Unaia Emeriho, prípadne Mikela Artetu, či Hansiho Flicka. Aktuálne sa veľmi dobre pozerá na Bayern pod Vincentom Companym.
Sú tu však aj takí, na ktorých sa trochu zabúda, prípadne sú prehliadaní, pričom ponúkajú so svojimi tímami netradičné prvky, ktoré sú pre laického diváka nenavnímateľné.
Keby som mal niektorého z nich spomenúť, tak ide určite o Fabiana Hürzelera z Brightonu, Míchela z Girony, no najmä Fernanda Diniza z Vasco de Gama, ktorý vo Fluminense aplikoval prvky, z ktorých aktuálne napríklad taký Guardiola ťaží viac, ako by si niekto myslel.
Čo sa týka nejakých kréd, držím sa najmä jedného, svojho vlastného, a to: „Buď opatrný, čo žiadaš od hráčov, lebo je veľmi pravdepodobné, že to budú plniť.” Skrátka, herný prejav je zo značnej časti odrazom myšlienok trénera. Bez výnimky.
Pred dvoma rokmi ste sa stali trénerom roka ZsFZ. Čo pre vás znamenajú individuálne ocenenia?
Veľa. Vnímam to ako odraz za odvedenú prácu, pričom nie každému je dopriate, aby bol za ňu aj odmenený. Je to krásny pocit, ktorý vám dodáva nie len energiu do ďalšej práce, ale aj pocit rešpektu voči vlastnej osobe.
Ako som to povedal v minulosti a myslím si to aj dnes, som za to na seba nesmierne hrdý.
Lehotu ako malý klub sa vďaka mojim myšlienkam, no najmä v kombinácii s chlapcami na ihrisku, podarilo dostať do herného obrazu, ktorý nie je na Slovensku tradičný, pričom dlhodobo z neho ťažila a aj dodnes ťaží.
Pred ôsmimi rokmi by to v živote nikto nepovedal a pozrite sa kde je dnes? Je to krásny príbeh, veľmi im držím palce.
Čo očakávate od jarnej časti IV. ligy Západ? Koho považujete za najväčšieho konkurenta v boji o postup? A čo podľa vás nakoniec rozhodne?
V súťaži je veľa solídnych tímov, no ich výkony veľakrát závisia od ich aktuálneho stavu v kádri cez víkend. Kým jeden tím bude hrať proti oslabeným chlapcom, ktorí chýbajú napríklad pre pracovné povinnosti, druhý bude čeliť úplne inej kvalite a potom tie výsledky neskutočne skresľujú.
Samozrejme, proti Nitre sú všetci zdraví, do roboty sa nechodí a každý sa chce ukázať!
Keby som však mal byť konkrétny, za najväčšieho konkurenta považujem aktuálne určite Boleráz, ktorý sa vezie na neskutočnej vlne, no podceniť netreba Piešťany, Patu, samozrejme veľmi nepríjemnú Dubnicu, ktorá nepovedala posledné slovo či nevyspytateľné Trenčianske Stankovce.
No a čo rozhodne? Nitra si to môže pokaziť len a len sama.
