TRNAVA. „Atletika je buď láska na celý život alebo diagnóza," žartoval za rečníckym pultom aj dva roky po sedemdesiatke mlado pôsobiaci tréner a pedagóg Eduard Čordáš.
Keď už sa účastníci sobotňajšej oslavy storočnice trnavskej atletiky rozchádzali, začal dobŕdať do šéftrénera slovenskej atletiky Vladimíra Bezdíčka, aby vzhľadom na jeho vek začal hľadať náhradu na post hlavného trénera šprintu, ktorý zastáva. V pätách mu s rovnakou požiadavkou bol v pätách Libor Charfreitag starší, otec čerstvého majstra Európy v hode kladivom, hlavný tréner vrhov.
Ak dva z vážnych postov v našej atletike zastávajú dvaja ľudia z jedného „vidieckeho" štadióna, môže ísť len o jedno: o malú ilustráciu veľkého jubilea. „Trnava roky usporadúvala vyhlasovanie atléta roka a pred 13 rokmi prevzala hostiteľstvo osláv storočnice slovenskej atletiky - ani v jednom prípade vonkoncom nešlo o náhodu," pripomenula jej dnešná šéfka Mária Mračnová.
Čordášov otec, povolaním vojak, šaržou dôstojník, jeden z iniciátorov zapojenia trnavskej posádky do Povstania, svojho času tretí muž slovenskej atletiky, bol žiakom profesora Jána Hajdócyho, ktorý príchodom na tunajšie gymnázium v roku 1910 zasial prvé semä. Neskôr naňho nadviazal ďalší veľký muž „H" - Anton Hajmássy, šéftréner slovenskej atletiky v šesťdesiatych rokoch.
Z vrhačskej rodiny
Eduard Čordáš v sobotu na knižku o storočnici atletiky v najstaršom slobodnom kráľovskom meste sypal škvaru. O štyri desaťročia mladší Libor Charfreitag po jeho boku zasa tartanovú drť. „Veľmi by som si želal, aby vôkol dráhy čím skôr vyrástla aj tribúna," špitla najväčšia slovenská hviezda. „A ja ešte to, aby to, aby tento štadión ostal atletický, bez futbalových bránok," dodal šéf celej Slávie Trnava Vladimír Gubrický.
Tridsaťtriročný kladivár sa skvie na jej titulke za čerstvý európsky primát, ale aj ako pripomenutie, že história dobrej veci je vždy jedna dlhá niť. Kde-tu zauzlená, ale nepretrhnutá. Charfreitagovci - otec, mama, deti - sú vrhačská rodina, priam sága. Nie však prvá trnavská a jediná.
Premiérový titul majstra Európy z odchovancov trnavskej atletiky získal pred dvoma desaťročiami chodec Pavol Blažek. Trénoval ho Juraj Benčík, ktorý si odvrtel zadkom prvé kilometre pod Burclovým vedením takisto v Trnave. Banskobystrický publicista Miroslav Hazucha v úžasne poctivej kronike storočnice trnavskej atletiky pripomína aj tretiu veľkú hviezdu: Zuzanu Moravčíkovú zo striebornej čs. štafety 4x400 m na premiérových MS 1983, dodnes najrýchlejšiu Slovenku na 800 m (1:56,96), akurátže v tom čase členku pražských VŠ, ktorá dnes v zabudnutí pod menom Marková učiteľuje v Prievidzi.
