Pondelok, 8. marec, 2021Meniny má Alan, Alana

Bratranci Škantárovci vystúpili z tieňa Hochschornerovcov

Úspešní deblkanoisti Peter (vľavo) a Ladislav Škantárovci. Takto zapózovali so zlatými medailami na krku po prílete na Slovensko. (Autor: tasr)
Daniel Dedina|Publikované 19. aug 2016 o 00:00

Svoj športový príbeh ozdobili kapitolou so zlatými písmenami.

SPIŠSKÁ STARÁ VES, KOŠICE. „Makajte a výsledok sa dostaví,“ motivoval počas nepočetného množstva tréningových hodín Ľubomír Škantár svojich zverencov, syna Ladislava a synovca Petra. Tí už odteraz budú domov do Spišskej Starej Vsi chodievať v pozícii olympijských víťazov vo vodnom slalome.

V uplynulých dňoch sme navštívili ich rodisko, kde sme nazreli do duše rodičov oboch úspešných deblkanoistov. Témou bola nielen úspešná súčasnosť, ale aj spomienky na to, čo všetko tomu predchádzalo.

Spišská Stará Ves patrí medzi najmenšie slovenské mestá, trvalý pobyt tu má len niečo vyše dvetisíc obyvateľov.

Život v malebnom kraji s priam rozprávkovými prírodnými scenériami nebýva ľahký. Pracovných možností tu nie je nazvyš, ľudia sú zväčša nútení odchádzať za živobytím. Klimatické podmienky sa navyše v tejto časti Slovenska radia k tým najchladnejším.

Ako to už ale býva, drsnosť prírodných a sociálnych faktorov zvykne tým najlepším možným spôsobom vyvažovať dobrosrdečnosť a úprimnosť tamojších ľudí.

Klamali by sme, ak by sme tvrdili, že nám aj táto skutočnosť nenapadla pri návšteve rodičovských domov Ladislava a Petra Škantárovcov, novopečených olympijských víťazov vo vodnom slalome.

Hlavou nám toho víri samozrejme oveľa viac a tak s rodičmi oboch zlatých medailistov postupne rozvíjame veľmi zaujímavú debatu.

Veľké diskusie zatiaľ nestihli

Inak sa jednoducho začať ani nedá. Slovenské vodnoslalomárske kvinteto v zložení bratranci Škantárovci, Matej Beňuš, Jana Dukátová a Jakub Grigar sa z Ria de Janeiro vrátilo v nedeľu podvečer. Ešte v ten istý deň predstúpilo v Bratislave pred početný dav nadšených fanúšikov, medzi ktorými nechýbali zástupcovia médií a najmä najbližší rodinní príslušníci úspešných športovcov. „Bolo to niečo úžasné. Prvá sa ukázala Dukátová, po nej nasledovali Grigar s Beňušom a potom sa vynorili nami tak túžobne očakávaní naši chlapci. S medailami na hrudi a za veľkého aplauzu. Okamžite sa nám nahrnuli slzy do očí,“ emotívne hovorí Mária Škantárová, matka Ladislava, mladšieho z úspešného dua.

Prvé slová, ktoré jej syn adresoval hneď po zvítaní, si veľmi dobre pamätá: „Mami, a kde ste sa vy tu zobrali?“ Nasledovali prvé objatia a gratulácie. „Cítili sme sa skvelo, že máme svojich zlatých chlapcov opäť doma na Slovensku.“

V tej chvíli ale na žiadne veľké rozhovory nebol čas.

„Nebolo to totiž len o médiách, ale aj o množstve fanúšikov, ktorí sa s nimi chceli odfotografovať a vyžiadať si autogram. Prehodili sme len pár viet,“ priznáva Máriin manžel Ľubomír.

To, čo nestihli priamo na letisku či následne na bratislavskom Tyršovom nábreží, vynahradili si Škantárovci na druhý deň ráno v maďarskej Rajke, súčasnom Petrovom i Ladislavovom bydlisku. „Susedia im pripravili naozaj pekné privítanie, tam sme sa už stihli s nimi viac porozprávať aj my.“

Možnosť priameho stisku rúk s novými šampiónmi nemal bezprostredne po prílete Petrov otec Stanislav. „V tom čase som mal povinnosti na raftoch v Pieninách,“ vysvetľuje.

Komunikovali spolu aspoň na diaľku, aj keď ani v tomto prípade nešlo o siahodlhé rozhovory.

„Chlapci nemali veľmi čas. Aspoň v krátkosti poznamenali, že sú to super pocity. Prehodili sme spolu ešte zopár viet, skôr všeobecného typu, o tom či sú zdraví a podobne. To bolo zatiaľ prakticky všetko.“

Cez víkend si svojich hrdinov plánujú naplno užiť tam, kde je to vždy najlepšie – v domácom prostredí. „My sme to v kruhu rodiny oslávili už bezprostredne po pretekoch,“ smeje sa.

Keďže u Škantárovcov je už zajtra na programe svadba – vydávať sa bude Ladislavova sestra Mária – hektickejší, ale zároveň krajší víkend si asi len ťažko možno predstaviť.

Celá rodina pokope, vstup do stavu manželského a k tomu prítomnosť zlatých „Škantíkov“ – povedzte, môže byť ešte väčší dôvod na oslavu?

Rodina fandila pokope

Tak ako prílet slovenskej vodnoslalomárskej výpravy zastihol rodičov Škantárovcov na rôznych miestach, rovnako to bolo i v prípade ich olympijských jázd.

„Kvalifikačnú a semifinálovú jazdu som sledovala doma, finálovú už potom u švagrovcov. Zišlo sa nás tam skutočne veľa,“ hovorí mama Mária.

„Bol tu skutočne plný dom. Okrem rodinných príslušníkov prišli i mnohí známi z prostredia nášho športu, nechýbal ani Karol Rozmuš, prvý Peťov tréner. Ohlásili sa nám aj ľudia z televízie,“ vyratúva Stanislav.

V početnom zástupe chýbal Ľubomír Škantár, ktorému pracovné povinnosti neumožnili sledovať prenosy spolu s ostatnými rodinnými príslušníkmi.

Ozaj – kde ho vlastne zastihla správa o tom, že má doma olympijského víťaza?

„Pri televízore. Skutočnú jazdu som v priamom prenose nevidel, až následne v opakovanom zábere. V tom čase som ale ešte nepoznal celkové poradie, nevedel som o tom, že majú zlato. V duchu som si však hovoril, že ak oni boli takí rýchli ako ja tesne predtým na ceste, aby som sa stihol dostať k obrazovke, tak to musí byť dobré,“ podotýka so širokým úsmevom.

Jeho manželka vzápätí dodáva: „Do konca pretekov nasledovalo ešte päť lodí a všetko to boli špičkové dvojice, rozhodovali skutočne detaily. Bolo to veľké vypätie, v podvedomí som si pri jazdách súperov hovorila: urobte ťuk,“ usmieva sa pri na prvý pohľad nie najférovejšom priznaní.

Namiesto zbytočného moralizovania radšej ruku na srdce – kto v tých chvíľach, keď rozhodovali desatiny sekundy, na to nepomyslel?

Prémiový obsah

Zamknutý obsah Sportnet.sk bude dostupný mesiac zdarma.
Stačí sa prihlásiť pomocou SME prihlásenia.

Ak ešte nemáte SME.sk účet, zaregistrujte sa

Súvisiace články