Zlato z Tokia obhájil veľkolepým štýlom.
Skok o žrdi - muži:
PARÍŽ. Po prvom skoku vo finále na OH 2024 v Paríži ukázal súperom, aké sú jeho rezervy. Armand Duplantis, prezývaný Mondo, posúva skoky o žrdi do nových výšin.
Jeho vyzývatelia zostali v poli porazených. Kým sa snažili pokoriť požadovanú výšku, dvadsaťštyriročný Švéd odpočíval.
„Stačí mu dať cez hlavu uterák, aby mohol nerušene odpočívať,“ žartoval komentátor Eurosportu.
Strieborný Sam Kendricks ani bronzový Emmanouil Karalis nepokorili ani hranicu šesť metrov.
Pri pokusoch o prekonanie svetového rekordu (6,25 m) diváci burácali. Sedemdesiattisíc ľudí čakalo, čo urobí a či svetový rekord prekoná. Nikto neodišiel.
Vyšlo mu to na tretí pokus. So Švédom oslavovali aj jeho súperi.
„Konečne sa do toho trafil. Bol to dokonalý pokus,“ chválili televízni komentátori.
Nestáva sa často, aby nestál na najvyššom stupienku. Ak áno, je to po jeho vlastných chybách.
Na veľkých podujatiach sa však nemýli a zbiera jeden titul za druhým. V Paríži obhajoval olympijský titul z Tokia. Vyhral posledné dva svetové i európske šampionáty. Posledné tri roky ovládol Diamantovú ligu.
Svetový rekord prekonal už osemkrát, vždy o jeden centimeter. Naposledy však latka na hranici 625 centimetrov odolala.
Na júnovom mítingu Diamantovej ligy v Štokholme sa trikrát pokúsil o prekonanie rekordnej hranice, ale poveternostné podmienky mu nepriali.
„Pravdepodobne som potreboval len trochu viac priľnavosti, trochu viac hĺbky. Je to veľmi ťažké a vyžaduje to odo mňa, aby som bol takmer dokonalý, aby som utvoril svetový rekord.
Ak sa mi podarí vyhrať olympiádu, tak to bude veľa vína a všetkých dobrých vecí, ktoré sa dajú získať tu v Paríži," citovala Duplantisa agentúra Reuters.
Olympijský rekord v Tokiu Švédovi odolal. Skočil 602 centimetrov, hodnota olympijského rekordu Thiaga Braza da Silvu z Brazílie bola o centimeter vyššia. Švéd si latku posunul hneď na úroveň svetového rekordu (619 cm), ale v troch pokusoch neuspel.
Tentokrát nenechal nič na náhodu a po zisku zlatej medaily posunul latku na métu 610 cm. Prekonal ju bez najmenších problémov.
Duplantis a jeho tretí pokus na 625 cm:
Bolo nepochybné, že Duplantis sa v Paríži pokúsi prekonať 625 centimetrov. Podarilo sa.
„Cítim, že skáčem na veľmi vysokej úrovni. Prekonal som svetový rekord na začiatku sezóny, čo je veľmi dobré. Viem, čo mám robiť, už som predtým štartoval na veľkých podujatiach.
Verím môjmu programu a tréningu. Verím, že robím všetko správne, aby som bol v dobrej forme,“ uviedol na sociálnej sieti Instagram.
Na začiatku roka mu pri prekonaní rekordu na mítingu v Číne namerali čistú výšku 629 centimetra.
„Viem, že vždy, keď vstúpim na dráhu, mal by som byť najlepší, pretože taký som skokan. Nemyslím si, že by to malo byť inak i v Paríži. Myslím, že by som mal byť chlap, ktorý skáče najvyššie,“ uviedol pre CGTN Sports scene.
Ako malý chlapec skákal s metlou v izbe na gauč. Neskôr mu otec v rohu záhrady zhotovil žrdkársky sektor s doskočiskom z posteľovej peny.
Ku skoku o žrdi ho priviedol jeho otec. Američan Greg Duplantis držal americký rekord 580 cm, so žrďou skákal aj jeho dedo, pradedo a strýko. Švédska mama Helene bola národnou rekordérkou v sedemboji a reprezentantkou vo volejbale.
Otec tvrdí, že Armand začal skákať ako štvorročný a vo veku desať rokov dosiahol 386 cm. Má za sebou rekordnú mládežnícku kariéru s titulmi svetového šampióna do 18 rokov (2015 so svetovým rekordom 530 cm), európskeho majstra do 20 rokov (2017 a 2018).
Hoci vyrastal v Louisiane, od roku 2015 reprezentuje aj Švédsko. Má dva pasy a je rekordér Troch koruniek aj Spojených štátov amerických.
Rok 2022 bol pre neho prelomový. Trikrát prekonal vlastný rekord.
Sezónu začal zdolaním výšky 619 centimetrom v srbskom Belehrade, o týždeň nasledovala nadstavba 620 cm na halových majstrovstvách sveta v atletike a nakoniec s rezervou prekonal 621 cm na MS v Oregone.
Naviac, víťazstvom na svetovom šampionáte získal titul, ktorý mu v zbierke chýbal.
Ale švédsky reprezentant sa nezastavil. Žiadnu výhru nepovažuje za samozrejmosť. Za všetkými rekordmi a titulmi je veľká drina.
„Iba sa snažím ísť von, skákať vysoko a prekonávať rekordy. Snažím sa stále zlepšovať,“ tvrdil Duplantis.
„Atletika potrebuje hviezdy, ako je on,“ povedal legendárny skokan o žrdi Sergej Bubka na adresu svojho nástupcu.
Bubka vlastnil rekord v skoku o žrdi pod holým nebom (614 cm) z roku 1994. Vydržal 26 rokov. Na mítingu Diamantovej ligy v Ríme 2020 Duplantis prekonal 615 centimetrov na druhý pokus.
So žrdkárskym svetovým rekordom je to však trochu zložité. Od roku 2000 Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF), dnes Svetová atletika (WA), uznáva iba jeden rekord. Je jedno, či ho atlét dosiahol v hale alebo na otvorenom štadióne.
Bubku ešte pred Duplantisom prekonal Francúz Renaud Lavillenie. V doneckej hale v roku 2014 skočil 616 cm.
Aj fenomenálny Ukrajinec má najlepší výkon spod strechy – 615 cm v Donecku (1993), vonku 614 cm v Sestriere (1994). Bubka dosiahol svoj prvý svetový rekord v Bratislave 26. mája 1984 na štadióne Interu počas mítingu P-T-S (585 cm).
Mal 21 rokov.
Celý bratislavský štadión burácal. Je pravda, že svetový rekord mal krátke trvanie. Vydržal necelý týždeň, pretože Bubka na mítingu v Paríži pridal ďalšie tri centimetre a v júli bola hodnota svetového maxima už na 590 cm.
V roku 1988 rozjasal Bubka Pasienky znovu - ďalším svetovým rekordom 605 cm.
