Piatu severozápadnú ligu po jeseni vedie Prievidza, má však čo robiť, ak si chce štvorbodový náskok udržať. Polovičný vicemajster z Vrbového ju zdolal 4:2, má tretieho top strelca, najlepšiu obranu súťaže a vonku prehral jediný zápas. V uplynulom roku naviac na súpiske mala Ľubomíra Železníka. Odchovanec (aj) trnavského Spartaku dal gól Nitre na novom štadióne, chcela ho Sereď, on dal prednosť Galante a v tretej lige pomohol na 6. priečku Malženiciam. Stále má iba tridsať, no ako nám zdelil v v nedávnom rozhovore, na trávniku toho už stihol dosť.

V akých kategóriách ste nastúpili za Spartak Trnava? Ako ste sa do akadémie „červeno-čírnych“ dostali?

Nastúpil som v U16, U18 a v U19. Zavolal ma tréner Stano Adamec v čase, keď som hral 6. ligu dorastu v Modranke.

V čom boli iné vaše pôsobenia v Lokomotíve či AFC, ďalších trnavských kluboch?

V Lokomotíve sme mali výborné podmienky na tréning a Peťo Moravčík nám vedel zabezpečiť naozaj veľa už v tej dobe, asi 16 rokov späť. V AFC mali asi najlepšie hlavné ihrisko, na akom som hral, v Slávii Trnava sme hrali 9. ligu a trénovali tri razy do týždňa, čo bol v tej dobe unikát (smiech).

Čo vás priviedlo do Majcichova, kde ste slávili postup do najvyššej okresnej súťaže?

Oslovili ma funkcionári z Majcichova a tréner Vlado Glonek s tým, že chcú posilniť tím a hrať o vrchné priečky, nakoniec som súhlasil.

Ako s odstupom času hodnotíte svoje pôsobenie v štvrtoligovej Galante?

Ťažko povedať, lebo v tom čase mala o mňa záujem aj vtedy treťoligová Sereď, no rozhodol som sa pre Galantu, bol tam fajn tréner Kopčan a mal zaujímavé tréningy, ktoré ma bavili. Mali sme cieľ udržať sa v súťaži, ktorý sme splnili.

Na rovnakej úrovni ste si zahrali v drese Bolerázu, ako sa vám páčilo tu?

V Bolerázi bola skvelá partia aj ľudia okolo futbalu, v tých časoch boli asi najsilnejšie mužstvo v regióne, postupovali každý rok. Ja som tam išiel s cieľom postúpiť aj do 3. ligy, čo sa nám vtedy nepodarilo.

Polsezónu ste strávili v Pustých Úľanoch, ktoré získali bronz vo vtedy silno obsadenej V. lige Juh. Čím to, že ste na jeseň prehrali len dva razy?

Vtedy sme mali na tú súťaž veľmi silné mužstvo a skvelé podmienky, no bola náročná, bol som prekvapený, že pri našej kvalite tímu sme dokázali dvakrát prehrať.

Čo vám dal polrok v Novom Meste nad Váhom?

Určite veľa skúseností, bolo výhodou, že vtedy sme spolupracovali s druholigovou Dubnicou, hráči teda mali vytvorenú výbornú konkurenciu na každý post.

Aké spomienky máte na Malženice, ktorým ste pomohli gólom ku víťazstvu v Nitre a v tretej lige ste brali 6. priečku?

Asi sa budem opakovať, ale keď som bol v Malženiciach, mali sme káder, ktorý by si pokojne zahral v 2. lige, čo sme potvrdzovali aj skvelými výsledkami v zimnej príprave, či už so Skalicou alebo juniormi Slovana, ktorých sme aj porazili. Šieste miesto bolo pre nás vtedy aj sklamaním. V Malženiciach hrali vtedy každý rok v pohári aj s ligovým mužstvom (to ma tiež presvedčilo k neskoršiemu prestupu), za môjho pôsobenia to bola Senica, keď sme vypadli až na penalty a jedinú som premenil ja... Klub si ale zaslúži postúpiť do II. ligy, snáď sa im to v budúcnosti podarí.

Čo vás presvedčilo ku návratu do Vrbového?

Hlavne to, že tu aktuálne žijem, mám odtiaľto manželku Majku, máme spolu syna Lea a štvrtá liga ma bavila asi najviac zo všetkých súťaží. Boli v nej pútavé derby zápasy, na ktoré sme nemuseli cestovať ďaleko.

Ste jesenným vicemajstrom V. ligy, Vrbové pritom v uplynulom ročníku skončilo na 10. priečke. Čomu klub vďačí za tento výrazný pokrok?

Pre mňa osobne je sklamaním, že po reorganizácii musíme hrať až 5. ligu, sú tu vidieť obrovské výkonnostné rozdiely mužstiev. Čo ma ale prekvapilo, je nasadenie tímov, aj keď nemajú takú kvalitu, bojujú až do konca. Určite pomohli posily do obrany, kde má tím istotu (dostali sme najmenej gólov) a na túto súťaž máme zaujímavých hráčov aj smerom dopredu. Ja som kvôli pracovným povinnostiam odohral iba asi 9 prvých kôl a vyzerá to tak, že pokračovať z môjho rozhodnutia na jar nebudem... Vrbovému držím palce a tiež by si časom zaslúžili aj 3. ligu, ktorá sa tu dlhé roky hrala.

FOTO: Ján Král.