Jedenásty január bol pravdepodobne pre väčšinu ľudí obyčajným víkendovým dňom, no pre Jozefa Štibrányiho to bol významný dátum, pretože sa práve 11. 1. 2020  dožil niekdajší futbalista krásnych 80 rokov. Presne o týždeň sa zhromaždili jeho najbližší, ale i zástupcovia samosprávy, futbalového zväzu, obce Vlčkovce či médií na slávnostnom stretnutí v jeho rodných Vlčkovciach. Záštitu nad významnou udalosťou prebral Trnavský samosprávny kraj. „Okrúhle jubileum pána Štibrányiho sme považovali za dôležité. Fascinujúci príbeh o chlapcovi z malej dediny, ktorý sa vyskytol na medzinárodnom fóre, nestratil sa, ba, naopak, strelil úžasný gól na druhej strane Atlantického oceánu a po športovej kariére začal ako zrelý človek napĺňať pedagogický rozmer, si rozhodne zaslúži obdiv a pozornosť,“ vysvetľuje na úvod predseda TTSK Jozef Viskupič. 

Práve župan patril medzi prvých gratulantov. A hneď ako predniesol svoj príhovor, čakalo na futbalovú legendu jedno významné ocenenie. Pojem významné je úplne na mieste, pretože starosta obce Vlčkovce Ivan Dobrovodský udelil Jozefovi titul čestného občana. Zaujímavosťou je, že Vasil – ako znie Jozefova prezývka – je v poradí iba druhým čestným občanom po zosnulom akademickom sochárovi Fraňovi Štefunkovi. „Keďže už nie je naším občanom, podal som na zastupiteľstve návrh, aby sme mu udelili titul čestného občana obce Vlčkovce. V zastupiteľstve sa to stretlo s porozumením a dnešná akcia bola vyvrcholením toho, aby sme mu honor mohli odovzdať,“ hovorí Ivan Dobrovodský, na ktorého vzápätí nadviazal jubilant: „Pred istým časom prišiel ku mne starosta a povedal, že mi chcú udeliť titul čestného občana, a ja som nemal slov. Z celého srdca ďakujem za takúto poctu, ktorej sa mi dostalo.“

Okrem čestného občana sa Vasil dočkal aj vydania takmer štyridsaťstranovej publikácie s názvom „Moja cesta z Farkašína do Čile a späť“. Jej autorom je Ivan Dobrovodský, ktorý sa na margo diela nechal počuť: „Je to zhrnutie celého priebehu Jozefovho športového života. Od detských futbalových čias až po koniec aktívnej kariéry vo Vlčkovciach a následnej záľuby, ktorú našiel v tenise. Nápad na vytvorenie publikácie mi vznikol v hlave približne v roku 2017. Prvé stretnutie s niekdajším reprezentantom bolo v júli 2019. Práve cez letné mesiace sme vysedávali v záhrade. Ja som všetky myšlienky ukladal do diktafónu či na papier a dva dni pred touto slávnosťou brožúra konečne prišla z tlačiarne.“ Pred zrakmi zúčastnených publikáciu aj pokrstili. Za krstných otcov si Jozef vybral trénera Dušana Radolského a bývalého futbalistu Igora Bališa. „Som rád, že obec a rovnako i samosprávny kraj mohli podporiť vznik publikácie a samotnej ceremónie, ktorá dnes vo veľmi príjemnej atmosfére prebehla. Myslím si, že pán Štibrányi znamená pre naše okolie veľa. Je dobré si pamätať a pripomínať, že ak sa niekto snaží a podarí sa mu presláviť obec, mesto, kraj či štát, ľudia to jednoducho ocenia,“ dodáva Viskupič.

Západoslovenský, ale i Slovenský futbalový zväz zastupoval na slávnosti Ladislav Gádoši: „O tom, že Vasil je žijúca legenda, nemusí byť ani reč. Jožko je historicky prvým Slovákom, ktorý strelil gól na majstrovstvách sveta. Hoci to bol jeho jediný reprezentačný zásah, bol na počiatku famózneho ťaženia v Čile, kde Československo dokráčalo až do finále. Oceňujem, že po hráčskej kariére zostal naďalej aktívnym človekom, pretože v Križovanoch odovzdával myšlienku športového ducha mladým generáciám. Prajem mu všetko dobré, ale hlavne, aby bol zdravý. Chcem ešte dodať, že v rámci Slovenského futbalového zväzu patrí za svoj znamenitý prínos medzi horúcich kandidátov na uvedenie do Siene slávy.“

Niekdajší hráč trnavského Spartaka bol na konci programu neskutočne dojatý. Po ceremóniách si zobral záverečné slovo. „Bolo to niečo nádherné! Počas celého podvečera mnou lomcovali emócie a pri piesni o mojom živote som sa neudržal. Musím oceniť, ako sa zachovali Vlčkovce, bol to nezabudnuteľný večer. Bol som až prekvapený, koľko ľudí prišlo, na čele s mojou rodinou a čestnými hosťami,  ako je pán Viskupič zo samosprávy či pán Gádoši zo zväzu. Nesmierne ma potešila účasť niekdajších žiakov, ktorých som viedol, a  že na mňa po toľkých rokoch nezabudli. Môj cieľ do budúcna je veľmi jednoduchý. Chcem, aby sme mali i naďalej rodinnú pohodu a boli zdraví. Mám výbornú manželku, s ktorou žijeme v našom dome, skvelého zaťa, deti, vnúčikov... Chodíme pravidelne varovať najmenších, snažíme sa pomáhať, jednoducho nás napĺňa rodinný život,“ vyjadril sa na záver Jozef Štibrányi.