Čeľadice rátajú sotva tisíc obyvateľov, o športe v obci by sa však mohli točiť filmy. Ak jestvuje futbalový Boh, v rámci letných dovoleniek chodí zrelaxovať sem. Miestny klub v uplynulej dekáde viac ráz dobyl AQUAFLOT Cup, najväčší halový turnaj na Slovensku, senzačne vystúpal až do štvrtej ligy a na jar dobyl dnešnú šiestu.

Za úspechmi ho ťahajú aj exligisti Ján Harbuľák s Ľubošom Kolárom, ktorí v minulosti úspešne obliekali dres (nielen) FC Nitra. Druhý menovaný sa s nami zhováral o mládežníckej reprezentácii, pohárovej Európe i dvojgólovom debute pred 7 000 divákmi.

Ako sa vám darilo v mládežníckej reprezentácii? Kto z vášho ročníku sa dostal do seniorského tímu?

V mládežníckych kategóriách repre som prešiel od U16, U17 až U19, mám štart aj v ,,dvadsaťjednotke". Do seniorského tímu to dotiahli Stoch a Weiss, s ktorými som hrával za dorastenecké výbery.

V Corgoň lige ste nazbierali vyše stovky štartov. Ťažká otázka, no predsa - na ktorý z nich spomínate ako na svoj najlepší?

Naozaj rád spomínam na množstvo zápasov, ale keď už, tak musím vybrať dva. Samozrejme môj prvý štart v základnej zostave FC Nitra, keď sme hrali doma pod Zoborom za čias trénera Hapala proti ViOn-u. Na futbale vtedy bolo skoro 7 000 ľudí, vyhrali sme 2:0 a podarilo sa mi vsietiť oba góly. Ten druhý bol v drese Spartaka Myjava, hrali sme tentokrát na ViOn-e, ktorému som pri výhre 2:1 opäť strelil oba góly a v týždni sa mi narodil syn.

Čo vám dalo pôsobenie v českom Liberci, kde ste strávili dva ročníky a dvakrát ste zaň skórovali?

V Liberci som ochutnal, aké to je hrať v pohárovej Európe s veľkými klubmi, postúpili sme vtedy zo skupiny a vypadli sme až vo vyraďovacej fáze. Na toto obdobie tiež spomínam veľmi rád.

V Myjave vám to sypalo jedna radosť, v úvodných 12 kolách sezóny ste sa trafili šesťkrát. Dokonca ste boli aj hráčom mesiaca vo Fortuna lige. Čomu ste vďačili za tú streleckú fazónu?

Na Myjave som v prvom rade zažil perfektnú kabínu, kde sme všetci držali spolu a ťahali za jeden povraz. Ďalej to boli skvelí myjavskí ľudia, cítil som sa tam výborne, veď sa mi tam narodil aj syn a dodnes mám odtiaľ kopec priateľov. Strelecky sa mi začalo dariť až po príchode trénera Radványiho, predtým som mal na ihrisku iné úlohy, hrával som viac na krídle, buď v obrane alebo zálohe. No tréner Radványi mi dal iné úlohy, premiestnil ma na hrot a hroťák predsa musí byť produktívny (úsmev).

V poľskom Podbeskidzie Bielsko-Biala vás postretla nemalá dávka smoly, keď ste sa vážne zranili v poslednom stretnutí prípravy. Ako sa vám darilo po návrate?

Pôsobenie v Poľsku mi nevyšlo podľa predstáv, aj keď zo začiatku sa zdalo všetko super. V zimnej príprave som dal najviac gólov, darilo sa mi, no taký je život futbalistu či športovca. V generálke na ligu som sa vážnejšie zranil a keď som sa vrátil po dlhšej pauze na trávnik a do riadneho tréningového procesu, v klube už nefigurovali tréner Ján Kocian, za ktorého som prišiel a ani ďalší ľudia vo vedení, v klube o mňa jednoducho už nebol záujem.

Do Poľska ste zamierili aj s ďalším Myjavčanom Petrom Sládekom. Ako sa zrodil tento zaujímavý transfer?

Do Poľska som vlastne prestúpil po neslávnom konci Spartaka Myjava v lige. Mal som vtedy viacej ponúk aj z prvej slovenskej ligy, ale chcel som ísť do zahraničia a keď mi volal tréner Ján Kocian, cítil som dôveru a vybral som si práve TSP. Navyše mali záujem aj o môjho spoluhráča „Sláďa“, ktorý tiež predtým odvádzal dobré služby nielen na Myjave a takto sa to celé upieklo.

Následne vaše kroky smerovali do rakúskeho Zemendorfu. Na akej úrovni ste pôsobili tu? Čo vravíte na tamojšie futbalové podmienky?

Po návrate z Poľska som zvažoval, čo ďalej, že by som mohol hrať futbal len popri zamestnaní na amatérskej úrovni. Do Zemendorfu ma zavolal nás čeľadický tréner Peťo Kostolani a ja som kývol. Tam som spoznal aj Dana Koprdu. Bola to súťaž asi takej úrovne, akú hráme teraz s Čeľadicami, ale čo sa týka kvality, po futbalovej stránke nebola až taká. Viac sa dbalo na fyzickosť a súboje hlavne u domácich hráčov, futbalovú stránku obstarávali tí zahraniční.

Čo vás priviedlo do kabíny Slovana Čeľadice, aktuálne vicelídra VI. ligy Stred?

Do Čeľadíc som prišiel len si zatrénovať po zranení, ktoré som si spôsobil v Rakúsku, umožnili mi to pán Hamada s vtedajším trénerom Jarom Kostolánim, za čo im ďakujem. Keďže mi futbal veľmi chýbal, slovo dalo slovo a som tu. Moji rodičia navyše bývajú v Čeľadiciach, takže sa tu cítim ako doma.

Okrem iného sa venujete aj malému futbalu, váš tím dokonca viac ráz vyhral nitriansku Top Ligu. Ako vznikla táto nesmierne úspešná partia?

Takmer všetci sme bývalí spoluhráči. Keďže už má každý rodinu a menej času stretávať sa, tím Pivkárov nás spojil. Kto má chuť a čas, príde, vždy dobre podebatíme a niekedy aj pri pivku (úsmev).

V čase tohto rozhovoru Čeľadice majú rovnaký počet bodov ako líder súťaže z Bábu. Čo na jar bude kľúčom k obhajobe trofeje z minulého ročníka?

V Čeľadiciach určite chceme obhájiť titul z minulej sezóny. Liga je nesmierne silná a vyrovnaná, rozhodne, kto bude mať na konci viac bodov (úsmev).

FOTO: Peter Pargáč