Súťažne začal do lopty kopať v Želiezovciach, kde si zahral v každej kategórii. S Veľkým Ďurom slávil postup už v premiérovej sezóne, ďalší dobyl v Kozárovciach, kde pôsobí v súčasnosti a štvrtú ligu si zahral aj s dvoma príbuznými. Okrem iného sa mu darí i v malom futbale – raz dokonca ovládol poradie strelcov nitrianskej Topligy. Rozprávali sme sa s Deanom Páchnikom.

Kde ste s futbalom začínali a kto vás k nemu priviedol?

Bolo to v mojich siedmich rokoch v Želiezovciach, kde som postupne prešiel všetkými kategóriami až po mužov. Prispel k tomu určite aj otec, ktorý bol tiež futbalista a ako malý som sa na jeho zápasy vždy tešil.

Ako sa zrodil váš prestup zo Želiezoviec do Slovana Levice?

V Želiezovciach to v tom období nebolo práve ružové a keď prišla ponuka od trénera Levíc, rozhodol som sa vyskúšať si posledný rok v U19-ke druhú ligu v Leviciach. Aj toto obdobie ma futbalovo určite posunulo vpred.

Čo vás priviedlo späť už po polsezóne?

Na konci sezóny som skončil v kategórii U19 a levické „áčko“ hralo rovnakú súťaž ako to želiezovské. Tréner Želiezoviec sa mi ozval s tým, že chce vybudovať nové mužstvo a stavať na mladých hráčoch, tak som na túto ponuku kývol.

Čo rozhodlo o vašom vypadnutí v sezóne 2017/18, počas ktorej ste boli druhým najlepším strelcom tímu?

Ako som povedal, mužstvo, ktoré sa pred sezónou vytvorilo, bolo veľmi mladé a napriek množstvu dobrých výkonov (pamätám si najmä domáci zápas s Levicami, ktorý sme vyhrali 8:1) sme mali na konte oveľa menej bodov, ako sa očakávalo. Možno aj vďaka tomu, že sa mi na jeseň podarilo streliť nejaké góly, sa mi v zimnej prestávke ozval tréner V. Ďuru a dohodli sme sa na prestupe. V Želiezovciach sme hrali spolu s bratrancami Lukášom aj Denisom Páchnikom, takže to bola zaujímavá sezóna aj z tohto pohľadu (úsmev).

Prečo ste sa rozhodli posilniť práve Veľký Ďur?

Vybral som si ho z niekoľkých ponúk, ktoré som vtedy mal, asi hlavne kvôli tomu, že mal ambície zabojovať o postup, čo potvrdili aj tým že priviedli niekoľko hráčov z vyšších súťaží.

Prvú sezónu v klube ste zakončili na striebornej priečke. Aká nálada po nej vládla v kabíne?

Paradoxne sa nám v tom ročníku podarilo postúpiť aj napriek druhému miestu, takže určite prevládala spokojnosť. Ako som už povedal, klub mal ambíciu postúpiť do vyššej súťaže, takže cieľom od začiatku bolo hrať o špicu tabuľky a keď po sezóne prišla ponuka postúpiť z druhého miesta, vedenie ju samozrejme prijalo.

Ako ste druhú priečku vnímali v Kozárovciach, s ktorými ste striebro brali v uplynulej sezóne?

Hneď po príchode do Kozároviec mi bolo jasné, že trénerovi Reischlovi sa podarilo vyskladať kvalitné mužstvo, s ktorým môžeme pomýšľať na dobré umiestnenie. Nakoniec, v oboch sezónach, ktoré som zatiaľ v Kozárovciach strávil, sme skončili na druhom mieste. V tej poslednej sme síce s majstrovským Gabčíkovom odohrali dva vyrovnané zápasy, ale z dlhodobého hľadiska zaslúžene získali titul. Cieľom však bolo skončiť do štvrtého miesta a vybojovať si tak postup do vyššej súťaže, takže si myslím, že v kabíne po sezóne určite vládla spokojnosť. V kabíne sa navyše vytvorila vynikajúca partia, čo určite prispievalo k dobrým výkonom a výsledkom.

Ako vám podarilo otočiť stretnutie so silným Imeľom, ktorý u vás viedol už 0:2?

Do zápasu sme nastúpili s cieľom hrať ofenzívne a zatlačiť súpera, ale Imeľ má svoju kvalitu, o čom svedčia aj víťazstvá nad prvou Lehotou či druhým Gabčíkovom, a zaskočil nás dvomi gólmi z brejkov. Našťastie sa nám podarilo nezachytený úvod napraviť po dvoch úspešných štandardkách a do druhého polčasu sme už nastúpili s oveľa väčším pokojom na kopačkách. Tréner spravil určité zmeny, vytvorili sme si tlak a po ďalšej štandardke sme dokázali rozhodnúť.

Za ktorý tím aktuálne hráte Topligu v malom futbale? Dosiahli ste tu už aj nejaké individuálne či tímové úspechy?

K Toplige som sa vlastne dostal náhodou, keď ma spoluhráč z veľkého futbalu zavolal zahrať si za McDonald’s Nitra, za ktorý vtedy hrával on. Čo sa týka úspechov, v jednom ročníku sme skončili na bronzovej priečke a podarilo sa mi stať aj najlepším strelcom nitrianskej Topligy. Mrzí ma akurát, že kvôli zraneniu som nemohol byť súčasťou skvelej partie, ktorá ako výber Nitry získala titul majstra Slovenska U23, po tom čo ovládli základnú skupinu a v domácom finále už nedali šancu Prešovu.

FOTO: Jozef Bedej.