Začínal ako brankár, prvý zápas prehral 0:19, v Trenčíne bol majstrom Slovenska ako najlepší kanonier tímu a nastupoval s Lobotkom i Berom. Vo Vrábľoch si zahral tretiu ligu, po odchode si dal päťročnú pauzu od futbalu a následne zamieril do Veľkého Zálužia, kde v posledných dvoch sezónach patrí k dvojici top strelcov. Svoj nevšedný športový príbeh nám vyrozprával SAMUEL ČENTÉŠ.

Kde ste s futbalom začínali?

S futbalom som začínal na ČFK Nitra ako brankár. Vtedy ma to najviac bavilo, ale tréner ma stále dával do útoku, lebo som vedel dávať góly.

Ako sa vášmu tímu v tom čase darilo a kto bol vaším prvým trénerom?

Mal som šesť rokov a môj prvý zápas sme prehrali 0:19 v Prievidzi. Po tom stretnutí ma otec chcel dať na zápasenie (smiech). Prvého trénera, ktorého registrujem, bol pán Jozef Uhlárik.

Ako ste sa dostali do akadémie Trenčína?

Do akadémie Trenčína som sa dostal po zápase s Dubnicou, keď som hral za ČFK. Vyhrali sme 3:2, dal som dva góly a na jeden prihral. Tréner Dubnice vtedy trénoval výber ZsFZ s trénerom Spurným, ktorý trénoval Trenčín. O týždeň mi volali, aby som prišiel na skúšku.

V kategórii staršieho dorastu ste sa stali majstrom Slovenska, pričom na súpiske tímu figuroval aj slovenský reprezentant Stanislav Lobotka. Zahrali ste si spolu aj v jednom zápase? Čo ho v mladom veku robilo lepším než ostatní?

Áno, boli sme majstri a hrával som so Stankom. Niekoľko zápasov som s ním odohral, ale Stanko bol už v 16 rokoch u mužov a bol iná kategória, čo môžeme vidieť teraz. Už vtedy bol od všetkých výrazne lepší, myslím si, že tréningy s A-tímom v šestnástich pomohli tiež a rýchlo sa prispôsobil tempu. Stano mal veľmi dobré ťažisko, zobrať mu loptu bolo skoro nemožné. Hral som aj s viacerými úspešnými chlapcami, ako je Matúš Bero alebo Robo Mazáň.

V majstrovskom ročníku ste dokonca boli najlepším strelcom tímu. Čo vám napadlo ako prvé, keď ste sa dozvedeli, že ste v širšej nominácii na zápas slovenskej U19? Hrali ste niekedy za národný tím aj v zápase?

V majstrovskom ročníku mi to šlo, mal som dobrý výber miesta, aj keď som nehral dobrý zápas, vedel som dať 2 góly. V mládežníckej repre som síce bol na tréningu, ale ďalej ma nezobrali. Boli tam chlapci na vyššej úrovni.

Ako spomínate na pôsobenie v Baníku Ružiná, ktorému ste pomohli ku titulu v 3. lige? Čo vám dalo pôsobenie v Spartaku Vráble, ktorý hrával na tej istej úrovni?

V Ružinej som odohral len pár zápasov a na Vráble, úprimne, nemám veľmi dobré spomienky, po tejto skúsenosti som odišiel do Austrálie, keďže vo Vrábľoch ma prestal futbal baviť. V Trenčíne sme hrali kombinačnú hru, typický moderný futbal, stále sme si prihrávali a aj tréningy tak vyzerali. Vo Vrábľoch to bolo iné...

Prečo ste po príchode do Veľkého Zálužia mali od futbalu pauzu? Čo vás priviedlo späť?

Ako už som spomínal, pauzu som mal preto, lebo som odišiel študovať do Austrálie a potom som pracoval dva roky v Holandsku.

Ako ste v klube spokojní s jesennou časťou sezóny? Čo by tím prípadne podľa vás mal na jar robiť inak?

S jesennou časťou nie sme veľmi spokojní, vieme, že máme na viac a jarná časť bude určite lepšia, pokiaľ bude slúžiť zdravie, pretože viacerých z nás trápia zranenia. Napríklad ja som odohral pol sezóny s poškodenou chrupavkou. Ale u nás vo Veľkom Záluží je super kolektív a futbal sa robí pre radosť, preto viem, že pokiaľ bude každý zdravý, skončíme v prvej polovici, ak nie prvej päťke tabuľky.

FOTO: ŠK V. Zálužie.