Za loptou behal od šiestich v Topoľčanoch, kde si zahral aj v A-tíme. Bol súčasťou dvoch skvelých generácií Solčian, vrátil sa aj do Tovarník a z Krušoviec po troch sezónach hosťuje v ôsmoligových Nemčiciach. Ľubomír Bulák nám rozprával aj o svojom pôsobení v Rakúsku a sezóne s jedinou prehrou.

Kde ste mali svoju prvú registračku? Kto vás do klubu priviedol?

S futbalom som začal ako 6-ročný v Topoľčanoch, kde sme vtedy bývali. Ako každý v tú dobu som bol stále na ihrisku, kde práve robili nábor pre žiacke mužstvá, tak ma to neminulo, v Topoľčanoch som potom prešiel všetkými kategóriami až do A-mužstva, kde som toho veľa neodohral.

Čo vám dalo 3,5-ročné pôsobenie v Bošanoch?

Ako vravím, Topoľčany ma posielali na hosťovania po okolitých dedinách, jednou z nich boli Bošany, ktoré hrali 4. ligu. Bola tam dobrá partia, veľa skúsených hráčov, od ktorých sa dalo niečo naučiť, ako Róbert Štros, Papranec a tak ďalej.

Ako spomínate na svoju hráčsku skúsenosť vo štvrtoligových Trebaticiach?

Po skončení pôsobení v Rakúsku som prijal ponuku od štvrtoligového mužstva, to pôsobenie hodnotím kladne, super chalani a mladý káder, ktorý chcel hrať futbal. Ale kvôli mojej práci a neustálemu cestovaniu som tam skončil.

Vyskúšali ste si aj súťaže v zahraničí, čo vás priviedlo do Rakúska?

Do Rakúska som sa dostal vtedy cez jedného hráča, ktorý tam pôsobil, dokonca ma aj trénoval v jednom z tých piatich mužstiev, ktoré som obehal. Je to Ondrej Košarišťan, s ktorým mám výborný vzťah aj v dnešnej dobe. Rakúsky chlebík mi dal veľa, človek vie porovnať, na akej úrovni sa robí do futbalu u našich susedov, či sú to financie alebo mentalita.

Dá sa porovnať tím Solčian z rokov 2009 a 2017? Akú súťaž klub hral v prvom prípade?

Mužstvo Solčian z roku 2009 bolo veľmi kvalitné, hrala sa tam 4. liga, môžem spomenúť prezidenta klubu pána Soboňu, ktorý tam urobil všetko, aby sme sa cítili dobre. Aktuálne sú na tom asi tiež dobre, myslím, že stoja na predných priečkach tabuľky. (Solčany v 6. lige Stred zimujú na tretej priečke s rovnakým počtom bodov ako druhé Čeľadice, pozn. red.)

Aké boli vaše pocity, keď vaša sezóna v Krušovciach skončila následkom opatrení už po prvom kole?

Pocity som mal zlé, kvôli opatreniam sa zrušilo veľa zápasov, na ktoré sme sa poctivo pripravovali, aj keď sme rešpektovali nariadenia vlády, všetka tá drina bola nazmar.

V tej ďalšej ste porážku utrpeli iba raz, čo bol najnižší počet v celej súťaži. Čo sa oproti tej predošlej zmenilo k lepšiemu?

Mali sme veľa chalanov, ktorí to nevypustili a trénovali individuálne v domácich podmienkach.

Viacero ich súperov v tomto ročníku uznalo, že lepší tím u nich na jeseň nehral. Prečo napriek skvelému hernému prejavu skončil mimo top päťky?

V tomto ročníku sme mužstvo výrazne posilnili, prišlo päť hotových hráčov. Možno bol urobený aj tlak na mužstvo, ľudia chceli výsledky. Žiaľ, hlavne domáce zápasy sme nezvládali, čo sa v predošlých sezónach nestávalo.

Svoju budúcnosť ste nedávno spojili s Nemčicami. Čo od jarnej časti sezóny očakávate?

Áno, idem hosťovať do TJ Nemčice, kde som aj vyrastal, mám tam rodinu a cítim sa tam ako doma, väčšinu chalanov poznám dlhé roky a chcel by som im pomôcť v tabuľke vyššie.

FOTO: Peter Pargáč.