V uplynulej sezóne VI. ligy Stred sa jesenným majstrom stal ŠK Báb. Tabuľku vedie aj v aktuálnom ročníku po trinástich kolách. Zatiaľ inkasoval 20 ráz, čo znamená štvrtú najlepšiu obranu súťaže a čísla by zrejme mal ešte lepšie, keby v domácom súboji s Klasovom nenastúpil stopér Michal Gottwald až za stavu 1:4. 36-ročný odchovanec Lokomotívy Trnava, ktorý skúsenosti zbieral aj v tretej lige, je stabilným pilierom defenzívy Bábu a v našom rozhovore neskrýval majstrovské ambície.

Kde ste s futbalom začínali? Akú súťaž v tom čase váš tím hrával?

S futbalom som začínal na Lokomotíve Trnava. V mládeži sa tam hrala 2. liga a muži v tom čase hrali tretiu.

Získali ste v mládežníckych kategóriách nejaké trofeje či individuálne ocenenia?

Nebol som až taký super individualista, ktorý by ofenzívne vynikal nad ostatnými. Mám nejaké poháre a medaily, ale všetko si už podrobne nepamätám, nakoľko to bolo dosť dávno (smiech).

Hoci v Bábe hráte stredného obrancu, v uplynulej dekáde ste (nielen) v Hornej Krupej plnili skôr ofenzívne úlohy. Čo prispelo ku vášmu prerodu na stopéra?

V mládeži som hral na kraji zálohy alebo obrany, občas aj v strede poľa ako defenzívny štít. Stopéra zo mňa urobil tréner Jozef Kováč. Keď som hral vo Váhovciach V. ligu Juh a vypadol nám stopér, dosadil na tento post mňa a povedal, že som ho mal hrávať už od mládeže (smiech).

Čo vravíte na kvalitu vtedajšej V. ligy Juh, kde ste pôsobili ako hráč Váhoviec? Bol tu nejaký rozdiel v porovnaní so súťažou, ktorú hráte dnes?

V tom čase bola V. liga Juh veľmi náročná, vonku sa bodovalo ťažko. Možno to bolo aj domácim prostredím tímov, rozhodcami, cestovaním na väčšie vzdialenosti atď., ale súťaž samozrejme mala kvalitu a nasadenie. Mladým sa v tej dobe ešte chcelo hrávať, nie ako teraz (smiech).

Myslím, že úroveň oboch súťaží je podobná. Rozdiel môže byť v tom, že v tej dobe bola viac silová a menej taktická, bolo to skôr o bojovnosti. Súťaž, ktorú hrám teraz, je v tomto trošku iná. Mužstvá sú skôr technické, dobre pripravené po hernej a taktickej stránke, ale samozrejme makať musíte vždy, bez toho to nejde.

Tréner Miloš Lipovský, ktorý ma tu viedol, si ma po čase stiahol do štvrtoligového Nededu.

Prečo ste z Vlčian po polsezóne zamierili do Horných Obdokoviec? Čo vravíte na kolektív, ktorý ste tu našli?

Z Vlčian sme v podstate museli odísť, keďže majiteľ klubu skončil a mužstvo odhlásil zo súťaže. Následne sa prihlásilo do okresnej súťaže už bez neho a vedenie nám odporučilo hľadať si klub. Boli sme tam síce pol roka, ale partia okolo trénera Šándora bola super. Do Obdokoviec sme zamierili skrz trénera Javorku, ktorý v minulosti viedol aj spoluhráča Ivana Branského, oslovil nás prostredníctvom neho. Klub hral IV. ligu Juhovýchod, rovnako ako Vlčany. Z Vlčian nás tam šlo dohromady osem - jedno auto z Trnavy a jedno z Nitry.

Prečo ste po roku v Nedede zamierili práve do Bábu? Ako sa vám páči na súčasnom pôsobisku a prečo?

Z Nededu som odišiel skrz chalanov z Trnavy, ktorí šli hrávať do Rakúska a sám som tam ostať nemohol, nemalo by význam cestovať sám do Nededu z Trnavy hlavne kvôli nákladom, v tom čase ma oslovil tréner Tomaškovič, ktorý pôsobil v Bábe.

V Bábe sa mi páči, som tu tretí rok, môžem povedať, že je tu jedna z najlepších partií, aké som kedy zažil a to je základ mužstva. samozrejme musím povedať, že klub na úrovni drží určite vedenie, ktoré to tu robí ukážkovo, od podmienok, aké pre nás vytvára, až po trénera.

Dostali ste niekedy ponuku aj z vyššej súťaže?

Najvyššia súťaž, v akej som kedy účinkoval, bola tretia liga v drese Jaslovských Bohuníc, keď som mal sedemnásť rokov. Ponuku z prvej či druhej ligy som nedostal.

Čo môže byť kľúčom ku zdolaniu silného súpera z Krušoviec v poslednom kole jesene?

Bude ním naša disciplína, dobré bránenie a samozrejme premieňanie šancí, máme svoju kvalitu a pevne verím, že tréner Štajer nás pripraví tak, aby sme bodovali naplno.

Aké sú ciele ŠK Báb, aktuálne lídra VI. ligy Stred ZsFZ, v aktuálnej sezóne?

Ciele má podľa mňa každý klub rovnaké - čo najlepšie umiestnenie v tabuľke, alebo vyhrať súťaž. My tvrdo makáme, ideme od zapasu k zápasu, samozrejme, že vedenie aj my by sme chceli túto súťaž vyhrať.

Autor: Peter Popelka.
Foto: Peter Pargáč.