S juniorkou Nitry postúpil do tretej ligy. Pod Zobor sa dostal, keď domácim nasypal hetrik ako hráč Topoľčian. Zahral si na turnaji v Dánsku medzi klubmi ako Zürich či FC Porto. V rodnej obci takmer vybojoval návrat do krajskej súťaže, aktuálne sa zotavuje zo zranenia, no už teraz vyhliada návrat na trávniky v drese OFK Trebatice. Toto je MATÚŠ BARTOŠEK a jeho futbalový príbeh.
V ktorom klube ste začínali s futbalom? Na akej úrovni to bolo?
S futbalom som začínal v rodnej obci Radošina. Všetko to boli okresné súťaže, či v prípravke alebo v žiakoch.
Ako sa zrodil váš prestup na FC Nitra?
V prvom rade ma z Radošiny vytiahli Topoľčany, ktoré boli vtedy čerstvým členom 1. ligy. Pri vzájomnom zápase práve pod Zoborom s Nitrou sme vyhrali 0:3. Všetky tri góly som zaznamenal práve ja, čo bol zlomový moment, po ktorom tréner z FC Nitra volal môjmu otcovi a pýtal sa na mňa. Bolo tom tuším v ten istý deň alebo deň po tom, proste strašne rýchlo.
Ako sa vám pod Zoborom darilo? Získali ste s tímom aj nejaké trofeje?
Darilo sa mi veľmi dobre, v takmer každej sezóne som bol najlepším strelcom tímu. V U15 sme vyhrali slovenské finále Nike Cupu a postúpili sme na celosvetové finále (nie som si istý, či sa to tak volalo) do Dánska, kde boli tímy ako FC Porto či Zürich. Ďalší úspech, ktorý bol jedným z najťažších, je postup s rezervou Nitry do 3. ligy.
Na ktorý okamih v bielo-modrom drese spomínate najradšej?
Najradšej spomínam práve na víťazstvo v Nike Cupe, kde sme zdolali Slovan Bratislava na penalty 10:9.
Čo vám dala treťoligová epizóda v Komárne, kde ste strávili jar 2015?
Po futbalovej stránke mi dala veľa. Bola to 3. liga, kde som na mladíka nemal tak zlé štatistiky, keď sa mi podarilo za 3-4 mesiace streliť šesť gólov. Boli to moje začiatky v mužskom futbale, takže som sa stále učil a zdokonaľoval. Avšak pri spomienke na toto obdobie mi vždy príde na um aj to negatívne - nevyplatené peniaze. Bohužiaľ.
Ako sa zrodil váš prestup do zahraničného FCU Frankenfels? Ako sa klubu v tom čase darilo?
Keď sa Nitra rozhodla, že s najlepším strelcom B-tímu s vyše 25 gólmi (vtedy sme postúpili do 3. ligy) nepredĺžia zmluvu, rozhodol som sa odísť a vyskúšať niečo nové. V FCU Frankenfels dlho žije a hrával otcov bývalý spoluhráč z Radošiny Tomáš Klačanský (brankár), ktorý ma do tohto tímu dotiahol. Klub bojoval o stred tabuľky, aj keď mal ambície ísť vyššie.
Čo vám pomohlo získať druhé miesto vo IV. lige so Šimonovanmi?
V Šimonovanoch bolo silné mužstvo s vysoko kvalitnými hráčmi a takisto trénerom. Vedenie malo ambície a výborného sponzora. Chceli sme však miesto prvé a postup do 3. ligy, žiaľ, nepodarilo sa.
Aký to bol pocit, keď ste po rokoch znovu obliekli dres Radošiny?
Do Radošiny som sa vrátil len na pol roka kvôli vysokej škole. Pocit opäť hrať za materský klub bol skvelý, stále som tu pociťoval podporu a cítil sa, akoby som nikdy neodišiel.
Čo tímu chýbalo v sezóne, keď sa takmer vrátil do krajskej súťaže a k druhému miestu ste prispeli 13 gólmi?
Keďže som prišiel až v zime, strata na prvého bola už nejaký ten bod. Na jar sme, pokiaľ viem, prehrali iba jeden zápas, a to práve s Topoľčanmi, ktoré chceli tiež postúpiť a mali veľmi šikovné a silné mužstvo.
Ako sa vám zatiaľ páči v aktuálnom pôsobisku? Čo vám v poslednom kole pomohlo zdolať veľmi zdatného súpera z Paty?
V Trebaticiach som úplne spokojný a šťastný. Od začiatku, ako som prišiel do tohto klubu, som sa cítil vítaný a ako doma. Vedenie, hráči i tréner ma hneď prijali medzi seba, za čo im ďakujem. Myslím, že sme Patu zdolali hlavne vďaka tímovosti, bojovnosti a ochote. Určite tiež veľmi pomohlo domáce prostredie. Aj keď som po dvoch minútach v zápase s Patou mieril do nemocnice s roztrhnutou achilovkou, chalani to zvládli na výbornú. Čaká ma dlhé zotavovanie po operácii, tak snáď pôjde všetko ako má a čoskoro sa vrátim späť na futbalové trávniky.
FOTO: Ladislav Odráška.