Určite mnohí fanúšikovia zostali prekvapení, keď sa k nim dostala informácia, že skúsený Filip Serečin je zapojený od konca minulého týždňa v príprave Tatrana Prešov. Ako je známe, tento 29-ročný futbalista naposledy pôsobil v FC Košice, no lídra tretej ligy opustil. Aj o tom sme sa s ním zhovárali.

S vaším novým pôsobiskom to vyzerá nádejne?

„Predbežne sme dohodnutí, že by som v Prešove mal absolvovať jarnú fázu. Chcem mužstvu pomôcť k záchrane. Potom sa uvidí, čo bude, ak budú obe strany spokojné, nie je vylúčené, že spolupráca môže pokračovať.“

Čo sa stalo, že ste opustili rady FC Košice?

„Posledný januárový deň mi vypršal kontrakt v tomto klube. Dostal som síce ponuku na predĺženie zmluvy, ale neakceptoval som ju, lebo sa mi nezdala adekvátna.“

Váš odchod súvisí s príchodom exPrešovčana Kačalu do FC?

„Nie, nejde o žiadnu výmenu.“

Práve spomínaný bývalý borec Tatrana si pochvaľuje podmienky v košickom klube a hovorí, že sa nedajú porovnať s tým, čo bolo v Tatrane. Čo vy na to?

„Počul som, že vlani boli v Prešove podlžnosti, ale už sú vyplatené. Takže nemám žiadne obavy.“

Ako prijalo vaše okolie odchod práve k susedom?

„Je to naozaj zvláštne, lebo pendlovanie hráčov medzi oboma mestami sa nenosí. Fanúšikovia ma mali v Košiciach radi, trošku som sa aj obával tohto rozhodnutia, ale zhováral som sa na túto tému s niektorými zarytými priaznivcami košického futbalu a tí ma pochopili. Niet pochýb, že nikdy nezanevriem na košický futbal, budem mu stále fandiť, ale musím  sa pozerať hlavne sám na seba.“

Chápeme dobre, že FC vás finančne v návrhu nového kontraktu podhodnotil?

„Presne tak a rovnako som nesúhlasil s dĺžkou kontraktu.“

Máte za sebou bohatú kariéru, odohrali ste desiatky zápasov aj v najvyššej súťaži, pochodili ste aj zahraničné trávniky. Avšak vlani na jar ste zakotvili v piatoligových Kendiciach. Prečo?

„Po jeseni som predčasne skončil angažmán v Lokomotíve. Nemal som vyplatený december a tak som si povedal, že takto sa ďalej nedá. Oslovil ma jeden známy podnikateľ a keďže som vtedy nič aktuálne nemal, privolil som, hoci išlo nižšiu súťaž. Rovnako som chcel pomôcť pri záchranárskych prácach, čo však nevyšlo. Bola to iste zaujímavá skúsenosť, no priznávam, že som si musel dávať pozor, aby som nebol zranený, lebo to bola trošku aj poľovačka na mňa. S výnimkou dištancu za červenú kartu, keď mi ušli nejaké hanlivé slová na adresu rozhodcu, som absolvoval celú jar.“

Nemali ste vtedy obavu, že „veľký futbal“ na vás zabudne?

„Všakovaké myšlienky sa mi preháňali v hlave, to nepopieram. Lenže v lete sa mi ozval FC a strávil som jeseň tam, no a teraz som zase v Tatrane...“