Dali najviac gólov zo všetkých, a predsa sú štvrtí od konca. Reč je o treťoligistoch Tatrana Prešov B, ktorí v jeseni odvádzali atraktívne výkony so zameraním na útočný futbal. Napriek tomu ich bilancia nie je príliš veselá, hoci samotní hráči ani členovia realizačného tímu to nevidia na zatracovanie. Jedna vec je predvedená hra, druhá zase to, aký je výsledok. Medzi týmito veličinami neplatí priama úmera a rezerva sa o tom viackrát presvedčila.

„Súhlasím s názorom, že výsledky a hlavne postavenie v tabuľke mali byť lepšie, lebo hra zodpovedala tomu, aby sme sa pohybovali na vrchnejších priečkach,“ rozhovoril sa tréner juniorky Pavol Mlynár. Podľa jeho názoru ho však tešilo, že zverenci išli stále za výhrou a forsírovali atraktívny futbal, čo sa premietlo do počtu nastrieľaných gólov. Hoci v koncovke to sem-tam vcelku išlo, predsa veľakrát aktívny futbal nestačil na výraznejší bodový zisk. Mimochodom, v dvoch dueloch Šarišania ani raz nenapli súperovu sieť a v desiatich vystúpeniach dokázali streliť len po jednom góle. A práve tam je pes zakopaný. „Neraz sa stalo, že sme útočili do plných, proti zatiahnutej obrane rivala. Snaha nechýbala, veľakrát sme išli aj do rizika za nepriaznivého stavu. S výnimkou jediného vystúpenia vo Vyšnom Opátskom, kde sme nezvládli záver, sme boli zakaždým každému vyrovnaným a veľakrát aj lepším súperom.“

Bilancia zápasov je naozaj až paradoxná, veď päťkrát béčko Tatrana uhralo výsledok 1:1. Je to dôkaz, že len kúštiček chýbal k zisku troch bodov. Na druhej strane hráči v zelenobielom drese uštedrili tri debakle súperom – Svit rozdrvili 7:1 a 10:0 a Veľké Revištia 9:0. „Skoro každý domáci duel bol v znamení toho, že sme prerážali sústredenú obranu konkurencie. Pokiaľ sa nám podarilo skórovať, tak rivali otvorili obranu a potom sa nám ľahšie dýchalo. Ak sme však náskok nedokázali zvýšiť, hostia stále „žili“ a niekedy aj bodovali. Zakaždým sme boli však dominantní a za to patrí zverencom pochvala.“

Doma Prešovčania stratili až jedenásť bodov, hlavne preto v tabuľke pravdy majú mínus sedem bodov (v cudzom prostredí uhrali jednu výhru a jednu remízu). Možno béčko pristupovalo k domácim vystúpeniam až naivne, naozaj neskúsene a uľahčilo tak lišiackejším hosťom, aby sa tešili. Lenže nikto nemohol od Prešovčanov chcieť, aby sa stiahli na vlastnú polovicu a vyčkávali na akcie súperov. „My sme za každého stavu a proti akémukoľvek súperovi od chlapcov vyžadovali, aby začali rozohrávkou zozadu, kde sú mladí chlapci - trebárs Grejták či Haladej, ktorí boli súčasťou obrany. Prioritou bolo, aby sa nádejní hráči niekam posunuli. Aj keď nás protihráči presovali pri kombinácii, chceli sme takto hrať, hoci pod tlakom, aby sa borci naučili rozohrávku. V tom vidím progres, zverenci značne poskočili a určite to prinesie ovocie.“ Zaujímalo nás, aký názor mal P. Mlynár na účinkovanie áčkarov, lebo v minulosti práve zaraďovanie hráčov z prvého tímu spôsobovalo v béčkach prvoligistov problémy. „U nás to neplatilo, dali sme na začiatku jasne najavo, že nie je áčko a béčko, funguje jeden iba tím Tatran Prešov. Každý pristúpil k povinnostiam zodpovedne, aktéri hľadeli na to, aby boli herne vyťažení počas víkendu. Takže každý – či už Maťo Dupkala, Jožko Talian, Mojo Trebuňák – ak cítil, že potrebuje zápasovú hrať, tak sa objavil v tretej lige a odovzdal maximum,“ dodal lodivod rezervy Tatrana a na otázku, či ho niečo negatívne zaskočilo v jesenných zápoleniach, odpovedal jednoznačne, že nie. „Kladieme chlapcom na srdce, aby sa koncentrovali na svoje výkony a neriešili ostatné veci – rozhodcu či správanie sa súperov. Pokiaľ ide o najkvalitnejšie zápasy, tak tie boli s vyspelými konkurentmi z vrchných priečok pelotónu – Vranovom, Stopkovom či Vyšným Opátskym. Tieto duely nás riadne preverili a také prichodí zverencom čo najčastejšie hrať.“