Situácia v druhej najvyššej súťaži sa zaujímavo kryštalizuje. Vpredu je trio, ktoré sa bije o každý bodový „milimeter“, za ním číha kvarteto prenasledovateľov. Medzi  nimi je aj Poprad. Podtatranci v ostatných dvoch dueloch obstáli naplno, no nebolo to také jednoduché  -  hlavne naposledy proti bratislavskému Interu. 

Hoci zástupca z hlavného mesta patrí do dolnej polovice pelotónu, dokáže  súperov občas potrápiť. „Je to tak, museli sme vynaložiť dostatok úsilia, aby sme obstáli,“ rozhovoril sa kapitán tímu Vladislav Palša. Inak, v tomto ročníku nastúpil po prvý raz proti Tatranu Prešov, ale zrejme aj prehra vo východoslovenskom derby rozhodla o tom, že v ďalších zápasoch bol na lavičke a v základnej zostave chýbal. „Stále je vecou trénera, koho pošle na pľac. Je to aj neustály  boj o post v základnej jedenástke a tomu sa treba prispôsobiť. Okrem toho treba brať do úvahy aj to, aby priestor dostali všetci hráči vrátane mladších,“ podotkol tento skúsený borec, ktorého si mančaft zvolil opätovne za kapitána. „Aj ja som navrhol, aby bola voľba medzi hráčmi a dopadlo to tak, že som opätovne dostal dôveru od kolektívu.“  Na otázku, či má flek znovu vyárendovaný, keďže  v uplynulých dvoch vystúpeniach proti Šamorínu a Interu bol na ihrisku od prvej minúty, odpovedal: „To sa nedá tak charakterizovať. Každý borec musí dokazovať opodstatnenosť svojho štartu a koniec koncov rozhodujúce je to, že sme zabrali v oboch prípadoch naplno a je vedľajšie, či som nastúpil ja alebo niekto iný.“

Vrátili sme sa k meraniu síl proti bratislavskému súperovi. Do prestávky domáci vyhrávali jednogólovým rozdielom a už po necelej polhodine mali našliapnuté k úspešnému výsledku. „Výhra sa naozaj nerodila ľahko, Inter má kvalitný tím a predvádza dobrý futbal. Lenže v prvom polčase sme mali dostatok príležitostí na to, aby sme si urobili zápas ľahším, lebo sme mohli vyhrávať minimálne dvojgólovým rozdielom.  Do druhého polčasu sme išli so zabezpečenou obranou a vyrážali sme do protiútokov. Raz nám to vyšlo a poistili sme našu výhru. Len škoda, že doslova v poslednej sekunde sme umožnili rivalovi skórovať. Nebyť malej chybičky, mohol byť náš úspech ešte krajší.“

Zaujímalo nás, ako s odstupom času vníma V. Palša domácu porážku s Komárnom. Bola zaslúžená? „Mrzela nás podstatne viac než neúspech na Záhorí, lebo podľahnúť doma je väčšie sklamanie. Navyše nás to bolelo aj preto, že sme boli celý duel lepším mužstvom. Videl som to z lavičky a môžem teda dianie hodnotiť objektívnejšie. Nezaslúžili sme si prehrať, ale Komárno dalo góly, kým my nie.“

Nuž, východniari neobstáli proti lídrovi ani druhému tímu tabuľky. Boli výkonnostne o čosi slabší než ich premožitelia? „Bolo to o šťastí a momentálnej dispozícii.“ Najbližšie hrajú Podtatranci na pôde Pohronia – tretieho tímu pelotónu. „Bude to tiež ťažký zápas, lebo domácim to ide, majú formu a sú sebavedomí. Lenže aj my môžeme nastúpiť sebavedomí, lebo sme ukázali, že futbal vieme hrať. Nemáme čo stratiť a verím, že čosi aj získame,“ dodal ostrieľaný borec Popradu.