Nie je obvyklé, aby sa futbalisti či tréneri z východu usalašili v senickom klube. Výnimka predsa len potvrdzuje toto pravidlo a dokumentuje to napríklad Maroš Ferenc, ktorý sa stal členom nového realizačného tímu v tomto klube. O tom, že futbal je plný paradoxov, svedčí aj jeho angažovanie na lavičku FK. V závere minulého prvoligového ročníka Tatran Prešov bojoval na Záhorí v existenčnom zápase o získanie barážovej priečky, no nevyhral a tak bol jeho osud spečatený. Domáci tréner Ton Caanen sa však po stretnutí pristavil pri trénerovi brankárov zelenobielych a dali spolu reč.

 „Asi si ma pamätal z môjho pôsobenia v Holandsku. Hovorili sme o všeličom možnom a keď po čase prišla od neho ponuka, tak som nezaváhal ani na minútu. Predsa je to pre mňa veľká výzva, aby som sa dostal v tomto fachu ešte ďalej. Mal som ešte platnú zmluvu v Tatrane ako tréner brankárov, ale predstavitelia klubu mi vyšli v ústrety, za čo by som im chcel poďakovať,“  rozhovoril sa M. Ferenc, ktorý má na Záhorí zatiaľ kontrakt na jeden rok.

V zime vstúpil do senického klubu zahraničný investor, ktorý výrazne pomohol pri záchrane a teraz sa začala nová éra pôsobenia, čo sa odrazilo aj v personálnych zmenách počnúc realizačným tímom a končiac súpiskou.  „Pán Caanen hľadal nových ľudí a vybral si aj mňa, čo bola pre mňa veľká pocta a zrejme mal o mne dobré referencie, čo ma potešilo. V takom veku, aký mám ja, je skôr zriedkavé, aby niekto v najvyššej súťaži účinkoval ako kormidelník brankárov. V Tatrane som bol predtým osem rokov a teraz mám možnosť vyskúšať si niečo iné.“  Na jar Maroš chytal za štvrtoligové Raslavice, ale teraz vzhľadom na pracovné vyťaženie a aj to, že si potrebuje dokončiť potrebné licencie, to už neprichádza do úvahy, že by sa objavil v bráne v niektorom blízkom celku v regionálnych zápoleniach. Iba ak by naozaj nastala taká situácia, že by sa všetci traja gólmani samotnej Senice ocitli v „aute“ a nebol by ani jeden k dispozícii. „Teoreticky taká možnosť je, však aj v Tatrane som sa sporadicky objavil medzi žrďami a nazdávam sa, že som odviedol to, čo som mal.“

Isté je, že východniarovi k angažmán pomohlo to, že má skúsenosti zo zahraničného účinkovania. Hlavný kouč je Holanďan, jeho asistent Argentínčan, na súpiske je záľaha zahraničných hráčov. „Niektoré kluby si nastavili svoju filozofiu tak, že dávajú veľký priestor cudzincom na úkor Slovákov, trebárs Trenčín či Slovan a podobne sa uberá aj Senica.“ Mimochodom, predchodcom M. Ferenca na tomto poste bol M. Mentel. „Nebol som s ním v kontakte, ale viem, že je autorita, však v tomto klube si odkrútil deväť rokov. Vychoval dobrých gólmanov, zanechal kus kvalitnej roboty a bude pre mňa značná výzva v plnom rozsahu ho nahradiť. Vnímam to ako motiváciu, aby som sa i ja posúval stále vpred a bol úspešný,“ riekol Maroš, ktorý sa dostal na nové pôsobisko pred pár dňami a ocitol sa uprostred hektických zmien. „Odišli asistenti trénera, sedemnásť hráčov vrátane troch brankárov. Momentálne vediem gólmana z Argentíny, ktorý by mal nastúpiť v premiére, na skúšku pribudol jeden český adept a k dispozícii je i mladý odchovanec. Takže za pochodu sa formuje káder a všetci sa musíme činiť,“ prezradil M. Ferenc a na margo doterajších väzieb s Tatranom dodal: „Keby sa zachránil v prvej lige, nedomnievam sa, že by som zmenil pôsobisko, hoci na druhej strane som už vnútorne cítil, že by prišla vhod zmena. Možno raz sa do Tatranu vrátim a pokiaľ by sa objavila niekedy v budúcnosti ponuka, nezaváham ani sekundu.“