Sériu piatich zápasov s výhrou majú za sebou treťoligisti Tatrana Prešov. Na tom má zásluhu aj najskúsenejší hráč zelenobielych Jaroslav Kolbas, ktorý sa trošku nečakane objavil v lete na súpiske Šarišanov. Od tohto momentu sme začali odvíjať dialóg s týmto zrelým futbalistom.

Čo vás priviedlo po odmlke znovu do Prešova?

„Nuž, v Tatrane som sa ukázal tuším po piatich rokoch a tiež som nepredpokladal, že sa tu znovu objavím. Lenže vo futbale sa dejú rôzne zaujímavé veci. Pôvodne som mal pokračovať inde, lenže týždeň pred štartom súťaže mi bolo povedané, že sa so mnou neráta. Bol som z toho prekvapený a keďže času na rozmýšľanie nebolo veľa a nechcel som zostať mimo, tak som sa potreboval niekde upichnúť. Zavolal mi Pyco Petráš, s ktorým som predtým v Tatrane hral. Rozprávali sme sa a napokon ma zlákal, aby som si obliekol znovu aktuálny dres. Dúfam, že som ja pomohol Tatranu a Pyco, ktorý začal budovať nový tím, pomohol zase mne pri hľadaní nového pôsobiska.“

Keď ste pred rokmi opúšťali Tatran, bolo to za zvláštnych okolností, že?

„Nuž, po vypadnutí som mal ešte kontrakt platný na pol roka, ale napokon  sme si sadli s majiteľom klubu, ukončili spoluprácu v dobrom, podali si ruku a seriózne sa rozlúčili. Na časy strávené v Prešove mám iste pekné spomienky, bola tam výborná partia, kopec skvelých futbalistov. Koniec koncov aj momentálne tvoríme výborný mančaft, hoci prevažujú mladí chlapci a ja som najstarší. Pred príchodom som oznal iba Milana Vincléra a Ľuba Ivanka Maceja. Hlavne nám však ide o to, aby sme vrátili Tatran tam, kam patrí. Minimálne do druhej ligy.“

V ostatnom čase vám to naozaj ide parádne, však od remízy so Svidníkom porážate jedného súpera za druhým. Ako to vyzeralo naposledy v Snine?

„Podstatné je, že sme získali tri body, hoci v druhom polčase to bolo všelijaké a prostredie bolo trošku „divoké. Splnili sme úlohu a sústreďujeme sa na ďalšie vystúpenie. Cesta je dlhá a v tejto súťaži ak chceme pomýšľať na najvyššie priečky, musíme vyhrávať doma aj vonku Nič iné nám nezostáva.“

Iste ste si dramatickosť spôsobili aj sami nepremenenou penaltou v prvom polčase. 

„Určite by to bolo pohodovejšie, keby sme ju zužitkovali,  také veci sa však stávajú. Súper stále cítil  šancu na vyrovnanie, preto sa snažil nakopávanými loptami  dosiahnuť obrat, ale  do vyloženej možnosti či k strele sme domácich nepustili.“

Mimochodom, keď spomíname penalty, tak nedá sa nevšimnúť si, že Tatranu  sa nestalo  prvý raz v jeseni, že zahodil jedenástku. Nechcete sa postaviť na pokutový kop práve vy?

„Chlapci trénovali celú prípravu aj túto činnosť, sú určení exekútori. Avšak už som spoluhráčov podpichol, že ešte ak príde jeden nevyužitý pokus, tak sa na to dám ja... Avšak nevyužité penalty nikto nerieši, podstatné je, že sa dokážeme otriasť aj po nevydarenom jedenástkovom pokuse.“