V minulej sezóne boli druholigistom, v aktuálnom ročníku si zvykali znovu na najvyššiu regionálnu futbalovú súťaž. Hráči ŠK Odeva Lipany už pred vstupom do zápolení  akosi automaticky patrili medzi favoritov. Tretia pozícia na obrátke nie je určite najhoršia, ale možno niektorí fanúšikovia čakali viac. Pred odvetou sú však kocky hodené a nikto nemá nič vyárendované.

Tak to vníma aj tréner Emil Jacko, ktorý naznačil, že je spokojný. Iste vychádza aj z toho, že odveta je rozhodujúca pre konečné účtovanie. „Po prvej časti to bolo vcelku dobré, hoci sa vyskytli dve-tri zaváhania, ktoré nás pripravili ešte o lepšie umiestnenie. Máme však kontakt so špicou a to je dôležité. A čo poviem na to, že daktorí možno čakali, že budeme na tom ešte lepšie?  Nemám signály o tom, že by boli priaznivci sklamaní, hoci niektoré zaváhania sa možno nečakali. Opakujem, pohárový zápas so Žilinou nám vzal veľa síl a bol problém dať sa potom do poriadku aj vzhľadom na zranenia. Káder sa zúžil, chlapci boli veľmi vyťažení. Preto v budúcnosti budeme zvažovať, či sa predstavíme v pohárovej súťaži.“ Lipany sa spálili hlavne počas tzv. anglického týždňa, keď cestovali do V. Revíšť a na ich výkone sa odzrkadlila únava, neodviedli to, na čo mali predpoklady. „Taký slabý výkon som s mužstvom nezažil.“  Následne prišlo zaváhanie doma so Stropkovom. „Tiež sme hrali veľmi zle. Avšak potom sme sa zmobilizovali proti Krompachom a aj v oslabení sme dosiahli tri body.  Lenže v ďalšom kole sme na pôde nováčika zo Šarišských Michalian prehrali a to bolo posledné rozčarovanie v jeseni.“ Top výkon podali Lipany proti V. Opátskemu, nad prístupom a kvalitou hry sa aj po čase tréner rozplýval: „Bol to skvelý zápas, ktorý spĺňal druholigové parametre. Hralo sa na doraz, bojovne, s nasadením. Podarilo sa nám zmazať náskok súpera, takto by sme chceli pokračovať aj v ďalšom priebehu súťaže.“

Každý kouč hovorí, že výkony na ihrisku sú priamo úmerné stavu mysle a tomu, ako to majú aktéri usporiadané v hlavách. Možno hráči ŠK Odeva nie hneď reagovali na to, že aj treťoligisti sú rovnako odolní a silní  a neľahnú hneď na zem pri vzájomnej konfrontácii. „Súhlasím s týmto názorom, veď zverencom som prízvukoval, aby sa držali pri zemi a každý súper nás môže zdolať.  Zavše individuálne výkony neboli podľa očakávania. Jednotlivcov som poznal, ako hrali vo vyššej súťaži. Pravdu povediac nie vždy sa priblížili k svojmu štandardu, preto bolo treba zdvihnúť varovný prst, čo bolo posledným varovaním pred ukončením spolupráce. Takto sa ďalej jednoducho ďalej ísť nedalo. Preto musel prísť reštart, sebareflexia, pohovory.“ Mužstvo sa postupom času dalo dokopy, lenže škrtom boli zase zranenia (Kamenec, Hovančík, Hirka).

Pred budúcim rokom v klube vedia, kde ich tlačí topánka. Ide hlavne o zahadzovanie šancí. „Nemôže sa stať, aby sme skórovali v poslednej minúte a predtým zahodili niekoľko tutoviek. To sa nám i vypomstilo, trebárs v Šarišských Michaľanoch. To, čo sme dokázali spáliť, už bolo dôvodom na podlomené zdravie.“ Na druhej strane defenzíva fungovala výborne, a to aj zásluhou stabilizovanej obrannej formácie. „Celkove máme v mužstve na niektoré posty aj viac adeptov, ale forma u daktorých hráčov nevydržala na patričnej úrovni. Súhlasím však s tým, že veľa záleží na psychickej výbave futbalistov,“ dodal E. Jacko, ktorý nezabudol vyzdvihnúť zástoj Janiča. „Lukáš je borcom na pravom mieste v šatni i na ihrisku. Je to devíza, o ktorú sa budeme opierať, mužstvo ide za ním. Predbežne sme dohodnutí, že zostáva u nás aj na jar a to ma veľmi teší.“