Č.1 GEJZA PULEN (FC KOŠICE)

(brankár - nar. 30. 12. 1986)

Medzi troma žrďami má už bohaté skúsenosti, takže popri dobrej defenzíve kolektívu má veľkú zásluhu, že jeho tím dostal v jeseni málo gólov. Odchovanec rožňavského futbalu okúsil už veľa nielen na slovenských, ale aj českých trávnikoch. Po pôsobení v Rožňave a v Jelšave odišiel do prešovského Tatrana, Jablonca, Košíc, Rimavskej Soboty, Karvinej, Rimavskej Soboty, Spišských Vlách, ale po 18 rokoch sa vrátil do Rožňavy. Teraz je opäť v Košiciach a v drese úspešného treťoligistu - FC. Skúsenému gólmanovi chýbajú v súťaži kvalitnejšie trávniky, ale podľa jeho slov je dobré, že v III. lige pribúda stále viac mladých a nádejných hráčov. On si našiel svoj vzor v talianskom brankárovi Gianlucovi Buffonovi, ktorý je veľkou ikonou tejto hry pre celý svet. Pre futbal je tvrdenie ostrieľaného gólmana zaiste veľavravné. A doma? Keď má možnosť, rád si pochutí na grilovanom losose a na kuracom steaku.

Č.2 MATEJ BABJAK (MFK Vranov)

(obranca - nar. 7. 2. 1987)

Každý má niekde začiatky a on ich mal v Dolnom Klčove, Bystrom a pochopiteľne teraz hrá vo Vranove, kde sa cíti v terajšom kolektíve dobre. Páči sa mu zvyšujúca sa úroveň III. ligy, preto ho mrzia slabé návštevy i kvalitnejšie hráčske plochy, lebo jedno i druhé je na podporu futbalu. Žiadne ciele si nedáva, skôr je pre neho dôležité pevné zdravie, a to ostatné pri správnom úsilí príde. Aj to v spolupráci s kolektívom mu pomohlo dostať sa do Jedenástky roka. Sám by v nej privítal ešte ďalších hráčov zo svojho klubu, ale to je už parketa pre iných, momentálne povolanejších. Obranca s výškou 182 cm je so svojím kolektívom spokojný, pretože s novými spoluhráčmi vytvoril dobrú partiu, čo sa prejavuje aj na hracej ploche. Jeho vzorom ostal Raul, ktorý hrá dobre, takže v tomto netreba nič meniť. A doma sa cíti tiež dobre, lebo kuchyňa je v rukách manželky. Vždy ho poteší, keď mu pripraví rezeň so zemiakovou kašou, pretože to je jeho obľúbené jedlo.

 Č.3 TIMON DOBIAS (FC Košice)

(obranca - nar. 28. 7. 1989)

Čo mu nevyšlo vlani, to dosiahol tohto roku. Popri tom, že obhájil svoju účasť v Jedenástke VsFZ, stal sa aj futbalistom roka 2018 v III. lige a tým vlastne aj na najvyššej regionálnej úrovni. Urastený 183 cm vysoký odchovanec MFK Košice pred cieľom k najvyšším métam hral potom ešte nielen za seniorov MFK, ale i FK Krásna, Spartak Medzev, FK Vyšné Opátske a teraz v novovytvorenom FC Košice. Je štandardným hráčom kolektívu, oporou a jeho želaním je prebojovať sa s terajším tímom do druhej najvyššej súťaže. Timon je už vo svojich zrelých rokoch kvalitným futbalistom. Dnes už nemá žiadne vzory ako v mladšom veku, ale za to sa snaží na ihrisku odovzdať v prospech tímu maximum, aby ľudová zábava bola čo najkrajšia. To, i dobrá spolupráca s celým kolektívom, mu pomohli na ceste do Jedenástky roka. Je rád rád, že medzi nominovanými je aj gólman Pulen, ktorého tipuje, že by mal byť v súťaži, ktorej nič nechýba, najlepší.

Č.4 KAROL SEDLÁČEK (FK Noves Sp. Nová Ves)

(obranca - nar. 18. 12. 1984)

V domácich farbách nastupuje ako stopér s číslom 14 s výškou 185 cm. Svoje začiatky absolvoval vo futbalovej Akadémii Jozefa Vengloša v bratislavskom Rapide, v dorasteneckom veku hral pre zmenu v bratislavských družstvách ŠKP a Inter. V oboch týchto kluboch obliekal aj seniorské dresy a navyše sa predstavil aj v rakúskom Mattersburgu. Po návrate domov sa vrátil do Spišskej Novej Vsi, kde nad seba kvalitou povýšil spoluhráča Lukáša Kováča. Páči sa mu počet účastníkov v súťaži, z viacerých chýbajúcich veci by rád videl viac kvalitnejších hracích plôch, a tiež aj lepšie ihriská, pretože ich nedostatok je na veľkú škodu futbalu. On nerád hovorí do veci kompetentných, ale podľa výkonnosti, ktorú mal možnosť sledovať, do Jedenástky roka by nominoval aj Pončáka zo Šarišských Michalian. Taliani Maldini a Niesta boli jeho vzormi a nerád by na tomto postoji niečo menil. A pokiaľ ide o neho, želá si iba zdravie, pretože to je na futbalovej ceste rozhodujúce.  

 Č.5 LUKÁŠ KOVÁČ (FK Noves Sp. Nová Ves)

(stredopoliar - nar. 6. 9. 1991)

Lopta ho zlákala doma na Spiši. Pomerne rýchlo vzbudil pozornosť, takže potom hral za MŠ Kráľová pri Senci, neskôr v Slovane Galanta, v Spartaku Trnava i vo ViOne Zlaté Moravce. Takto aj so získanými ligovými skúsenosťami sa vrátil do Spišskej Novej Vsi, kde je tradične oporou mužstva. Tento 174-centimetrov vysoký futbalista je ženatý, takže zaiste je rád, že s varením, s ktorým by mal problémy, nemá žiadne starosti. Nie je pritom vyberavý, a - ako hovorí - zje všetko. Za futbalom už pochodil dosť, takže cestu k vyššej kvalite a k zaujímavejšej III. lige vidí predovšetkým v dobudovaní futbalových stánkov, v skvalitnení služieb pre fanúšikov, a hlavne - to chce viac propagácie. Mužstvo Spišiakov prešlo pred sezón veľkou obmenou, páči sa mu jeho univerzálnosť. Dobre sa mu spolupracuje so Sedláčkom, ktorý je jedným z málo hráčov, čo zostal v tomto kolektíve. A pri otázke na telo sa priznal, že v momentálnej III. lige by si rád zahral za FC Košice. Všetko to, čo stredopoliar prezradil, ktorý mal svoj vzor v Tomášovi Rosickom, bolo zaujímavé a prezrádza, že tiež už skúsil toho z futbalu na rôznych úrovniach dosť.

 Č.6. JOZEF SKVAŠÍK (MFK SNINA)

(stredopoliar - nar. 8. 9. 1991)

Začiatkom roka bol na vyhlasovaní vlaňajšej jubilejnej 20. Jedenástky, a teraz je tu opäť. Preto má z takejto obhajoby radosť, lebo toto opakované ocenenie znamená, že vďaka podávanými výkonom je stále pozorne sledovaným futbalistom. Loptu začínal naháňať v Humennom, ale odtiaľ zakotvil v košickom MFK. V tomto klube si zahral vo všetkých mládežníckych kategóriach a v roku 2010 prešiel medzi ligových seniorov. Neskôr sa usadil vo Zvolene a teraz sa už dlhší čas dobre cíti v Snine, čo vidieť aj na tom, že po roku 2017 je opäť vo vyvolenej Jedenástke roka. Treťoligovú súťaž považuje za vyrovnanú, ale k jej väčšej dokonalosti by zaiste pomohlo viac skúsených hráčov zvučnejších mien. Jeho vzorom nie je žiaden hráč svetového formátu, ale otec, ktorý ho od malička viedol k tejto hre a pomáhal mu na každom kroku. Na terajšom pôsobisku sa cíti dobre, súhru s hráčmi považuje zo dobrú, ale vari najlepšia je s Jankom, ktorý jeho útočnú snahu sa snaží v každom smere podporiť a pochopiť. Túži stále hrať dobrý futbal, baviť divákov peknými akciami a gólmi, ktoré sú dobrým lákadlom na každý zápas.

 Č.7 MATÚŠ DIGOŇ (MFK Vranov)

(stredopoliar - nar. 18. 11. 1988)

Pamätníci vedia, že tento odchovanec giraltovského futbalu si obúval kopačky košických mužstiev MFK i Lokomotívy, teraz oblieka vranovský dres a v tejto partii spoluhráčov sa cíti veľmi dobre. Má tam podmienky pre futbal, čo si pochvaľuje, lebo môže štandardne hrať. Azda aj to mu pomohlo, že ako pred rokom, tak i teraz sa ocitol v ankete v zostave najlepších. Za všetko môže vďačiť v prvom rade dobrým výkonom v útoku, či v stredovej formácii, kde uplatňuje rýchlosť i streleckú pohotovosť. Tu niekde pramení aj pozadie, prečo je v Jedenástke už štvrtýkrát, čo možno tiež považovať za husársky kúsok. Jeho futbalovým vzorom je Lionel Messi, lebo sa mu páči s akou ľahkosťou dokáže strieľať góly. Účasť medzi vyvolenými ho teší, lebo tento seriál úspechov človeka upokojuje, že nič nerobil zbytočne. Veľké ciele si nevytyčuje, lebo čo má prísť, to príde. Treba len chcieť a snaha prinesie svoje ovocie. A ešte niečo - má rád poľovnícke špeciality, avšak zrejme preto, že je aj sám vášnivým poľovníkom.

 Č. 8. VLADIMÍR VOROŇÁK (FK Humenné)

(ofenzívny stredopoliar - nar. 16. 1. 1989)

Futbalista s humenským číslom 16 púta na ihrisku zďaleka nie tak výškou 170 cm, ako ponúkanou hrou. Keďže jeho rodisko je Pod Vihorlatom, cíti sa tam ako ryba vo vode. Napokon, veľavravné v tomto smere je to, že po Future Humenné hral v Udavskom, Jasenove, a hoci na chvíľku odskočil do košického klubu FK Barca, nakoniec zakotvil v domácom FK. V samotnej III. lige vyzdvihuje dobrú fyzickú pripravenosť spoluhráčov, a hlavne, že ponuka hry v súťaži z roka na rok kvalitatívne rastie. Na druhej strane mu chýbajú objektívnejšie a kvalitnejšie výkony rozhodcov. V terajšej zostave sa mu najlepšie hrá s Radovanovičom, lebo si od začiatku dobre rozumeli, spolupracovali a súperili medzi sebou v pozitívnom slova zmysle, čo je na osoh celého mužstva. V Humennom sa cíti dobre, v kolektíve je niekoľko výborných hráčov. Medzi nich zaradil aj Cyrila Vasiľa, ktorý by si podľa neho zaslúžil miestenku v Jedenástke roka. Jeho vzorom bol ale francúzsky útočník Thierry Henry. A plány? S Humenným chce v najbližších rokoch postúpiť do II. ligy a zabezpečiť si aj trénerskú licenciu A, a tak myslieť i na budúcnosť.

Č.9 PAVOL CICMAN (OŠFK Šar. Michaľany)

(útočník – nar. 30. 1. 1985)

Počas kariéry získal bohaté skúsenosti. Mal ich kde získať, lebo hral doma i v blízkom zahraničí. Konkrétne začínal v prešovskom Tatrane, potom pokračoval v Starej Ľubovni, v Dolnom Kubíne, v poľskom tíme Gliwice i v Tarnobrzegu, či v pražskom Bohemianse, v Senici, vo Svidníku a teraz je oporou Šarišských Michalian. Myslí si, že práve niekoľkými gólmi, ktoré v sezóne strelil, sa dostal do Jedenástky roka. Pravdou je aj to, že s kým bol v jednom tíme hralo sa mu dobre. On za hráča III. ligy považuje klubového spoluhráča Ivana Pončáka. Za prínos súťaže považuje to, že sa hrá s rovnakými loptami. On sa v terajšom mužstve cíti dobre, preto ani nemá plány ho opustiť. Pre ďalšiu púť po trávnikoch si želá pevné zdravie a predovšetkým ďalšie úspechy Šarišských Michalian. Je však rád, že nemusí variť, lebo to je parketa jeho manželky Zuzky, ktorá vari veľmi chutne a zdravo. Vyslovene obľúbené jedlo nemá, ale je rád, keď nemusí mať na tanieri dukátové buchtičky.

 Č.10 PREDRAG RADOVANOVIČ (FK Humenné)

(útočník - nar. 18. 7. 1992)

Vyrástol na úrodnej srbskej futbalovej hrudi. Začínal pre nás v neznámom klube FK Borec Ušče. Neskôr hral v drese Radnički Obrenovac, potom v FK Ozren Sokobaňa, ďalej FK Srbobran, odkiaľ prišiel do Humenného. O pôsobení v našej regionálnej súťaži hovorí, že mu chýba viac kvalitných mužstiev, ktoré by ešte viac zvýšili úroveň súťaže. Na Slovensku nie je tak dlho, aby už bol stopercentne znalý futbalových pomerov. Myslí si však, že vlani bol najlepším kanonierom útočník Višnevskij, ktorému sa darilo strelecky. O sebe tvrdí, že sa do vybranej spoločnosti dostal preto, že tvrdo a usilovne pracoval na sebe. Navyše, pomohla mu aj dobrá súhra so spoluhráčom Voroňákom, s ktorým si rozumejú nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. V samotnom zápase si vedia čítať myšlienky. V Jedenástke by privítal aj krajana Andriča. Za svoj vzor považuje Zlatana Ibrahimoviča. Stále patrí medzi elitných hráčov, takže nemá čo meniť. Zatiaľ je slobodný, všetko robí preto, aby sa vo futbale zdokonalil ešte viac, lebo táto hra je jeho hobby a veľká láska. Ani on by neodmietol, keby si mohol zahrať v FC Košice.

Č.11 OLEG VIŠNEVSKIJ (FC Košice)

(útočník – nar. 4. 10. 1985)

Futbalista, ktorého rodiskom je Zakarpatská oblasť, hrá s číslom 19 v FC Košice, kde s výškou 181 cm robí súperom veľké starosti. Na ihriskách by sa mu hralo ešte lepšie, ale nie všade sú rovnako kvalitné trávniky. Náš futbal pozná zo Sniny, kde vysoko vyzdvihoval spoluprácu so Skvašíkom a celým kolektívom. Dobré podmienky a prostredie našiel aj na terajšom košickom pôsobisku. Hovorí, že FC má dobré mužstvo, takže každý zápas vyšperkuje peknými akciami a gólmi. Radosť má aj z vlastnej úspešnej koncovky, lebo jej pripisuje aj nomináciu do Jedenástky roka. Nakoniec dať päť gólov v jednom zápase nie je pre 23-ročného kanoniera z Ukrajiny až taký veľký problém, čo potvrdil vo vlaňajšom i v priebehu tohto ročníka. V Snine účinkoval už štyri sezóny, takže pôvodne nemienil zmeniť dres, ale nakoniec sa rozhodol pre Košice. Možno tam sa dostane do vyššej súťaže, ktorá je pre neho prvoradým cieľom. Hlavne preto, že chce vo futbale dosiahnuť čo najviac. Vo svetovom futbale obdivuje viacerých hráčov. V prvom rade však kanoniera Ronalda, lebo každú sezónu dokáže streliť veľa gólov.