Nepriaznivé skóre prvoligistov Tatrana Prešov narastá geometrickým radom. Inkasovaných 52 gólov v 25 odohraných dueloch predstavuje už v priemere viac než dva góly vo vlastnej bráne na zápas.  Kým na jar v domácom prostredí v NTC v Poprade zelenobieli dostali „iba“ poltucet zásahov, bilancia na cudzích ihriskách je naozaj deklasujúca.

Šarišania sú vonku úplne bezzubí až odovzdaní. V D. Strede umožnili súperovi skórovať päťkrát, v Ružomberku to bolo navlas rovnaké, v Žiline sa lopta v ich sieti ocitla „len“ tri razy a naposledy v Trnave prišiel znovu výprask v podobe prehry 0:4. Konečný sumár vystúpení v prostredí rivalov je hrozivý, východniari neskórovali ani raz a inkasovali dovedna sedemnásť gólov. O čom to svedčí? Nuž, iba omieľať donekonečna výpadky v kádri sa nedá, hoci absencie niektorých opôr sú pre defenzívu naozaj deklasujúce. Na druhej strane Tatran pyká za niekedy ťarbavý herný prejav a možno až prílišnú odvahu vzhľadom na kvalitu kádra. Však tréner Miroslav Jantek neraz spomenul, že zo súčasného tímu iba torzo jednotlivcov spĺňa kritériá na hru v najvyššej súťaži. Okrem toho Prešovčania si nechcú vybudovať povesť úporne brániaceho celku a hrajú otvorene aj za cenu výpraskov. Čo by bolo teda lepšie? Schovať sa na vlastnú polovicu, zabetónovať pokutové územie a hrať vyslovene deštruktívne alebo vyrukovať zakaždým s otvorenými kartami, s ambíciou posúvať sa dopredu a riskovať, že domáci využijú mnoho dier a individuálnych zakopnutí? To je už námet na diskusiu a je vecou realizačného tímu, ako sa postaví k realite a k sérii neustálych sklamaní v cudzom prostredí. Možno istým návodom na objasnenie  možno až naivného herného prejavu je skutočnosť, že nikto nevypadáva a ani posledná priečka nemusí Tatran mátať.

Po predošlej prvej jarnej výhre nad Senicou zazneli z tábora nováčika optimistické hlasy. „Azda nás tento výsledok nakopne a budeme v ďalšom priebehu hrať lepšie a úspešnejšie než dosiaľ,“ nechal sa počuť brankára Jozef Talian. Nuž, súdiac podľa predvedeného výkonu a konečného rezultátu na vynovenom ihrisku Spartaka  išlo len o zbožné želanie. Hoci kapitán hostí a opora svojho tímu sa išiel znovu roztrhať, predsa nezahladil všetky diery, ktoré v defenzíve Tatrana vznikli. V tomto ročníku je Trnava nad sily Prešovčanov a prehrali s ňou už tretí raz. A naposledy mohli byť radi, že nedostali ešte viac gólov. Hostia nenašli spôsob, ako zaskočiť súpera, ktorý výborne vykryl priestor a neumožnil východniarom takmer nič. Kým domáci si futbal užívali, bavili sa ním, pre hostí to bolo neraz trápenie a pripomínalo to vraždenie neviniatok. Pred zápasom hráči sami naznačovali, že pokiaľ chcú predísť krutej porážke, musia byť takticky disciplinovaní a ostražití, prichodí im predísť fatálnym chybám. Stal sa však presný opak a preto sa zrodila ďalšia vysoká prehra. Prešovčania stále hľadajú spôsob, ako odkliať bránu hostiteľov, na rozdiel od popradského štadióna, kde im to už vyšlo, vonku sú naďalej ešte viac ako mínusoví..
Tak ako niekedy predtým, i tentoraz v priebehu krátkeho časového úseku sa nechali viackrát zaskočiť a pomerne skoro bolo tak vlastne po zápase. To vystihol aj tréner Trnavy Miroslav Karhan, na pozápasovej tlačovke. „Náš kvalitný výkon spôsobil, že už po prvom polčase bolo o víťazovi rozhodnuté a domnievam sa, že stav 3:0 pre nás do prestávky bol ešte pre súpera prijateľný.  Po zmene strán hostia zmenili trošku taktiku a viac bránili, preto to už nebolo v  našom podaní také presvedčivé."

Smutný tréner Tatrana Miroslav Jantek tiež naznačil, že o prehre rozhodol už prvý polčas.: "Domáci boli jasne na koni, dominovali na lopte a na ich strane pribúdali šance. Bolo to aj preto, že sme nehrali umne a takticky, skôr naivne. V druhom polčase už energia súpera nebola taká citeľná vzhľadom na priebežný stav, no i tak sme súperovi uľahčili cestu za výhrou našimi individuálnymi kiksami. Naďalej vonku zápasíme s tým, aby sme hrali lepšie a priblížili sa tak aspoň k tomu, čo odvádzame na popradskom ihrisku. Musíme preto tvrdo pracovať na kvalitnejšom hernom prejave v každom zápase a sústavne sa poučiť z chýb.“