Je jednoduché vyhrať viackrát po sebe, pokiaľ je mužstvo v pohode, rozbehnuté, dobre umiestnené. Lenže oveľa náročnejšie je získavať body, akonáhle je situácia beznádejná a kolektív takmer utopený v zostupe. Preto klobúk dolu pred tým, čo v ostatnom čase dokazujú treťoligoví futbalisti Svitu. V uplynulých troch meraniach síl dostali svojich súperov na lopatky, na jar už štyri razy naplno bodovali, kým v jeseni ani raz. Niektorí s nadsádzkou tvrdia, že keby sa súťaž začala iba pred pár týždňami, Podtatranci by ašpirovali na prvé miesto...

„Nuž, celkom tak to nie je, ale isté je, že po zimnom skvalitnení kádra sme ožili a odrazilo sa to vo viacerých dueloch. Lenže čakajú nás záverečné vystúpenia a nič nie je rozhodnuté, prichodí nám ešte niečo dosiahnuť,“ konštatoval tréner Milan Jambor. Napriek tomu, že osud jeho celku je neradostný, má radosť z toho, že zverenci to po nevydarenej jeseni nezabalili a v odvete sa snažia prikrášliť spackanú predošlú bilanciu. Ich snaha vyvrcholila v ostatnom kole – v zápase pravdy – proti Sabinovu, ktorí domáci vyhrali a konečne sa odpútali z poslednej priečky. Možno ani sami tomu pred časom neverili, že sa im to do konca zápolení niekedy podarí. „Pred zápasom sme sa burcovali, lebo sme vedeli, že máme jedinečnú možnosť dostať sa na predposledný stupienok. Som rád, že sa nám to podarilo, hoci treba priznať, že to bol veľmi náročný duel. Hostia hrali veľmi dobre, dlho to vyzeralo na remízu, lenže zlomili sme to druhým zásahom.“ Mimochodom, Sviťania v troch zo štyroch víťazných súbojov dosiahli vedúci gól veľmi skoro, už v úvodných minútach. Podobne to bolo aj naposledy. Lenže rýchle vedenie neznamená automaticky obrovskú výhodu. „Mienili sme čoskoro streliť gól, aby sme sa upokojili a psychika hráčov sa dostala na lepšiu úroveň. Avšak treba vidieť aj to, že do konca zápasu je ďaleko a súper má dosť času s výsledkom niečo urobiť. Jeden gól niekedy nestačí, treba odmakať aj zostávajúce minúty. I proti Sabinovu súper vyrovnal náš náskok, no verili sme si a išli za výhrou, hoci hostia disponovali súcimi jednotlivcami v strede poľa a boli v protiútokoch nebezpeční. My sme mali viackrát úvod druhého polčasu nevydarený, doplatili sme na to aj tentoraz. Niekedy nám nejaký čas trvá, kým sa dostaneme do tempa a nabehneme na predošlý herný štýl. Sabinov túto indispozíciu využil, vyrovnal, čo nami na istý čas otriaslo.“ Kouč medzi štyrmi výhrami nerobí rozdiel, ak berie do úvahy ich hodnotu a význam. „Každý trojbodový zisk bol cenný a jedinečný, inak by sme sa nedostali pred Sabinovčanov.“

Isté je, že v závere ročníka sa mužstvo herne i výkonnostne pozdvihlo a ukázalo to nielen vo víťazných zápasoch, ale i v takých, ktoré sa neskončili úspechom. Trebárs doma s Vranovom jamborovci prehrali len o gól a taktiež s Krompachmi. „Hlavne duel s Krompachmi ma mrzel, lebo sme boli lepším tímom od úvodu do záveru, vyhrávali sme, ale v záverečných minútach sa to zlomilo v náš neprospech, pričom raz sme inkasovali z penalty. S Vranovom to bolo iné, lebo do prestávky sme mohli prehrávať aj oveľa výraznejším rozdielom než 0:3. Hostia mali kopec šancí a my sme nehrali dobre. Avšak po zmene strán akoby nastúpilo iné naše mužstvo. Znížili sme na rozdiel gólu a zdramatizovali priebeh súboja. Dokonca sme mali možnosti aj na vyrovnanie. Celkove prvý polčas bol katastrofálny, druhý výborný,“ dodal M. Jambor a pripomenul, že na jar sa nevyskytol nejaký zápasový prepadák, no i tak viackrát sa ukázala nevyrovnanosť v priebehu súbojov. „Niekedy sme zahrali polčas dobre a polčas zase zle. Dakedy nám chýbali vyrovnané výkony od začiatku do konca zápasov a škoda, že aj toto nás obralo o možnosť dosiahnuť už na začiatku jari sériu výhier ako teraz. Preto sme pripomínali aprílové počasie, raz to bolo pekné, potom zase škaredé. Súvisí to i s mladým mužstvom, pričom niektorí jednotlivci si iba osvojujú nároky tretej ligy.“