Takto pred rokom bola futbalová rodina v Lipanoch smutná, lebo mužstvo ŠK Odeva vypadlo z II. ligy. Lenže návrat do republikových zápolení zvládlo expresne rýchle – v uplynulom ročníku a nadviazalo tak na postup spred dvoch rokov. Zverenci trénera Emila Jacka dominovali s prehľadom medzi regionálnou elitou, hoci po jeseni to na postup nevyzeralo. Avšak jarná časť zápolení dopadla pre tento kolektív vynikajúco.

Hoci už pred záverečným kolom bolo všetko jasné, predsa si Lipany nechceli pokaziť derniéru na vlastnom ihrisku proti Šarišským Michaľanom. Určite nebolo jednoduché koncentrovať sa na tento duel, lebo emócie boli značné a prevažovala obrovská eufória z prvenstva. „Lenže apelovali sme na chlapcov, aby sa ešte sústredili na posledné vystúpenie, udržali si víťaznú mentalitu a umocnili tak oslavy postupu, ktoré boli naozaj búrlivé. Som rád, že sme to zvládli a v súperení v derby so susedom sme napriek kvalite hostí nezaváhali,“ nechal sa počuť Emil Jacko. Inak, preňho je to štvrtý postup v kariére trénera, asistenta trénera či hráča. Bol tento úspech v niečom krajší, odlišnejší než ostatné triumfy? „Ide o druhú najvyššiu súťaž, takže si to vážime, ale každý postup mal svoju hodnotu a bol vykúpený aj tŕnistou cestou. Preto si všetky prvenstvá vážim rovnako.“ Hovorí sa, že v najlepšom treba prestať, preto sme kouča podpichli, či neuvažuje o konci v tomto tíme... „Ťažká otázka,“ usmial sa a pokračoval: „Ktovie, ako to dopadne po legislatívnej stránke, lebo sa povráva o splnení istých licenčných kritérií pre hlavného trénera. Necháme sa prekvapiť. V každom prípade s týmito chlapcami sa oddá pracovať ďalej, lebo máme určité ciele a ambície, ktoré by sme radi naplnili.“

Už teraz v klube myslia na to, aby ich účinkovanie v II. lige malo dlhšie trvanie. Určite treba aj vystužiť káder a v prvom rade treba získať typického hrotového útočníka. „Okrem toho ešte nevedno, ako dopadne prípadné pôsobenie Lukáša Hrušku u nás.“ Zaujímalo nás, kedy tréner začal veriť v postup? „Bolo to po zápase v Stropkove. Povedali sme si, že už nás nikto nemôže zastaviť a ideme to vyhrať. Aj keby nám tento duel nevyšiel, boli sme presvedčení o tom, že máme na to, aby sme to dokázali.“ Povedané atletickou terminológiou - bol to o čosi pomalší rozbeh, ale bleskový finiš. „Predviedli sme taký saganovský štýl. Isté je, že v zime sme sa veľmi svedomito hotovali na jarnú fázu. Za prácu a drinu sme boli odmenení. Preto máme všetci dobrý pocit. Je pravda, že v jeseni nám, niektoré duely nevyšli. Odveta bola však výkonnostne podstatne lepšia, dokázali to výsledky a minimálny počet inkasovaných gólov. Naša dominancia bola citeľná, však sme zmazali niekoľkobodovú stratu a ešte sme získali na konci aj nejaký náskok. A prečo sme sa radovali my a nie niekto iný zo súperov? Bola to správne načasovaná forma, veľmi dobrý prístup k tréningovému procesu a nepodstatné bolo i to, že fungovala chémia medzi hráčmi, trénermi a funkcionármi. Ťahali sme za jeden koniec a každý vedel, čo sa do neho očakáva.“ Predtým niekedy bolo aj pnutie v kádri v Lipanoch a to malo negatívny dosah na dianie.  „Bolo to tak a v čase , keď som sem prišiel trénovať. Na súpiske bolo veľa bývalých ligových hráčov. Nehovorím, že hrali zle, ale už to bolo takpovediac prešpekulované a to nerobilo dobrú krv. Teraz máme poruke väčšinu odchovancov. Ide o rodinný klub, teda nie v pravom zmysle slova, ale vo vzťahoch a vzájomnej ústretovosti.“  Určite na prvom mieste bola sila kolektívu, hoci v ňom mali prioritu niektorí jednotlivci . „Lukáš Janič mal lepšiu jeseň než jar, keď ho trápili zranenia, ale stále bol vedúcou personou na ihrisku i mimo neho. Penzum práce odviedol kapitán Bartoš, výbornú fazónu predviedol v niektorých zápasoch Slavo Kraľovič a tiež Jani Dlugoš. To boli opory, na ktoré sa dalo spoľahnúť, ale aj tak si najviac vážim súdržnosť partie,“ dodal E. Jacko, ktorý by mal s kolektívom spustiť prípravu na novú sezónu 2. júla.