Poltucet meraní síl bez žiaduceho bodového efektu. Taká je bilancia druholigistov Trebišova, ktorí ťahajú nelichotivú šnúru zápasov s prehrami. Naposledy tiež nepochodili a podľahli  favorizovanej Skalici, čo znamenalo umocnenie poslednej priečky. Zemplínčania ako jediný účastník súťaže sú stále bez výhry a aj to bol dôvod na debatu s trénerom Vladimírom Rusnákom.

Najprv otázka na telo: neuvažovali ste o rezignácii z pozície kormidelníka?

„Uvažovali sme o tejto alternatíve. Jednak vo vedení klubu, ale aj vedno s mojím kolegom. Hľadáme nejaké riešenia na to, aby sme mužstvo naštartovali a preto sa táto otázka dostala na pretras.“

Myslíte si, že padla na mužstvo „deka“?

„Nechcem, aby to vyzeralo ako výhovorka, ale hovorí sa mi ťažko aj z pohľadu ostatných skutočností, ktoré sa udiali v našich vystúpeniach. Ak si odmyslím niektoré naša zaváhania a chyby v pohárovom zápase so Zlatými Moravcami-Vrábľami aj druholigovom vystúpení so Skalicou, tak v druhom polčase sme boli minimálne vyrovnaným, ak nie dokonca lepším celkom. Avšak hrubé individuálne chyby rozhodli o úspechoch hostí. Vyznieva to možno  čudne, ale chlapcom nemáme pomaly čo vyčítať, však aj divácka odozva čo sa týka herného prejavu je pozitívna. Avšak body chýbajú. Máme iba tri body a pozeráme sa na dianie reálne.“

Vráťme sa k duelu so Záhorákmi, rozhodujúci zlom prišiel na konci prvého polčasu. Ako ste to vnímali?

„Po dlhej nakopnutej lopte, ktorú náš hráč trošku podcenil a nešiel dôrazne po nej, náš brankár vybehol, neriešil to rukami, ale chcel loptu odkopnúť  a následne trafil protihráča. Rozhodnutie rozhodcu bolo diskutabilné, nazdávam sa, že to bolo maximálne na žltú kartu a penaltu. Náš gólman bol však vylúčený a z následnej penalty sme dostali prvý gól. Rozhodca to však posúdil ako to posúdil, ale namietame proti tomu, ako reagoval na iné situácie, keď vinníkom boli hostia. Za nepriaznivého stavu sme dali kontaktný gól a boli sme lepším tímom na lopte, hrali sme na jednu bránu a ďalší náš zásah visel na vlásku. Lenže dva podobné zákroky na Černáka zostali nepotrestané. Nechcem sa sťažovať na rozhodcu, sme ľudia a môžeme sa mýliť, ale cítime značnú krivdu od tohto strážcu pravidiel v tomto aj v ostatných dueloch, ktoré nám pískal. Lenže nech to nevyznieva tak, že sa vyhovárame na rozhodcov a oni sú na vine, že máme málo bodov.“

Lenže  okrem spomínaného vylúčenia a jedenástky ste pred odchodom do šatne pykali ešte raz a vlastným pričinením...

„Mrzí nás, že sme urobili obrovskú chybu. Mali sme loptu, no prihrali sme ju súperovi na nohu a bolo 0:2. Škoda.“

Po zmene strán ste znížili, ale na viac už neboli sily?

„Nemyslím si. Mali sme hru pod kontrolou a hostia sa strachovali o svoj náskok. Náš priamy kop lízal žrď, potom prišli ďalšie momenty, pričom pri neodpískanom zákroku na hranici šestnástky sme prestali hrať a hostia z protiútoku dali tretí gól. V závere sme hrali na troch bekov a chceli sme to zdramatizovať. Hrali sme takpovediac vabank a hostia mali dve-tri tutovky, pričom jednu zužitkovali. My sme však nechceli brániť výsledok, snažili sme sa ešte čosi zmeniť. Štyri inkasované góly určite nejdú na vrub kondície. Do posledného hvizdu sme naháňali súpera a stále sme chceli aspoň výsledok prikrášliť, hoci v početnom oslabení to bolo o to viac náročnejšie.“