Na štarte v novej sezóne niekedy dosť záleží. Keď prvý zápas nevyjde, môže sa do mužstva vkradnúť záchvev neistoty, oslabí sa sebavedomie.  Preto Lipany po tom, čo nezvládli úvodný duel na ihrisku Humenného, chceli v domácej ouvertúre tohto ročníka zabrať proti Šarišským Michaľanom naplno. Podarilo sa im to aj zásluhou gólu Branislava  Porembu, ktorého sme po stretnutí vyspovedali.

Prikladali ste veľký význam tomuto derby?

„Určite, body sme potrebovali ako soľ a sme radi, že nám to vyšlo.“

O výsledku bolo rozhodnuté do prestávky, boli ste  v tejto časti jednoznačne lepší?

„Prvý polčas nám vyšiel, mohli sme vyhrávať aj vyšším rozdielom, lenže sme nedotiahli finálne veci do úspešného konca. Škoda, že do druhého polčasu sme nastúpili s vedomím náskoku. Hoci sme si hovorili, že netreba poľaviť, opak bol pravda a hostia to využívali na rýchle brejky. Preto po zmene strán to bolo vyrovnanejšie, ešte šťastie, že pološance a strely súpera sme zblokovali. Hoci je pravda aj to, že sme ešte nejaké príležitosti na zvýšenie vedenia mali.“

Druhý gól ste zaznamenali z penalty nariadenej za faul na Marcela Vysočana, keď tomuto zákroku predchádzala vaša prihrávka na spoluhráča. Boli ste určený ako exekútor pokutového kopu?

„Určený bol Slobodan Andrič, lenže ja som si veril, zobral som to na seba a premenil som to. Iné by bol, keby som neskóroval, ale bol som v pohode, tak som ani na moment nezaváhal, že by som nebol úspešný. Inak, jedenástku som už dávno nezahrával,  častejšie to bolo ešte v mládežníckych kategóriách, potom – ak si dobre pamätám – v nejakých pohárových dueloch, ale v zápase o body to bolo naozaj dávno. Mimochodom, jedenástky nejako špeciálne nepilujem.“

Vráťme sa ešte k predošlej prehre na ihrisku Humenného, ktoré je považované za jedného z favoritov súťaže. Prevýšilo vás jednoznačne?

„Bol to hrateľný súper, lenže našimi chybami, ktoré sa vyskytli aj v druhej lige, sme posadili domácich na koňa. Pritom sme vyhrávali rýchlym gólom, lenže prehajdákali sme si to sami.“

 Po vypadnutí neraz hráči hľadajú iné pôsobisko, ako to bolo s vami?

„Bol som už takpovediac jednou nohou v Nowom Targu, lenže zavolal mi pán prezident ŠK Odeva, či by som do jesene ešte tímu nepomohol. Tak som cúvol a zostal som...“