Pôvodne sa zdalo, že boj o definitívne prvenstvo si líder zo Župčian neskomplikuje, ale stal sa opak. Celok TJ Družstevník nečakane remizoval v ostatnom kole na pôde Gaboltova a prenechal tak vedúcu pozíciu Demjate. Čo  spôsobilo toto zaváhanie, o tom sme sa zhovárali s autorom jediného gólu hostí Rudolfom Belišom.

Predpokladáme, že vás tento zmierlivý výsledok poriadne mrzel. Súhlasíte?

„Určite, hlavne tesne po zápase, ale už sa sústreďujeme na ďalšie vystúpenie.“

Čo teda zapríčinilo, že ste nesplnili rolu favorita?

„Nakopili sa niektoré negatívne okolnosti a viacerí hráči boli buď zranení alebo nemohli prísť na zápas z pracovných dôvodov. Navyše do prestávky sme nemali ani šťastie, lebo sme mohli už vtedy zápas rozhodnúť vo svoj prospech. Lenže nedali sme ani gól. V druhom polčase nám ako keby odišli sily, pričom sme sa domnievali, že súpera ubeháme. Snažili sme sa hrať technicky, po zemi, domáci stavili na silový pôsob hry, išli do súbojov nekompromisne, niekedy až za hranicu dovoleného a my sme sa možno trošku aj zľakli. Preto  sa nám postupne hralo ťažšie. Navyše museli sme striedať jedného z ťahúňov Rada  Pončáka, ktorý bol zranený po jednom z tvrdších zákrokov  a to sa premietlo aj do našej hry po zmene strán.“

Ešte dobre , že ste ustáli skutočnosť, keď sa Gaboltov ujal vedenia.

„Vrhli sme všetky sily do útoku, hrali sme iba na troch obrancov a domáci to využívali na nepríjemné brejky. Nás dva razy od pohromy zachránil brankár, raz nám  pomohla žrď.“

Pre vás osobne malou útechou bolo, že ste aspoň strelili vyrovnávajúci gól...

„Nuž, tento ročník je pre mňa smoliarsky, kvôli zraneniu som odohral v jeseni len posledné dva duely a na jar som spočiatku pre zranenie len zaskakoval ako náhradník a až postupne som sa dostal do základnej zostavy. Takže vzhľadom na tieto okolnosti je moja gólová produkcia solídna. Možno k tomu prispelo aj to, že v zime sa zranil náš kanonier Dano Petruška a tak sme si museli góly podeliť my – ostatní. Ja tiež radšej prihrávam než strieľam góly, no musel som sa prispôsobiť situácii.“

Aj v jeseni ste sa s Gaboltovom potrápili, jeho odpor ste zlomili až v poslednej pätnásťminútovke. Zrejme to proti vám vie?

„Štýl tohto rivala, ktorý vyhľadáva súboje, nám neveľmi vyhovuje. Pokiaľ nedáme na začiatku góly, tak potom je to náročnejšie.“

Nuž, každý sa chce proti favoritovi vytiahnuť, o tom ste sa znovu presvedčili...

„Aj predtým doma s Kamenicou to bolo na hrane. Doplácali sme znovu na to, že občas hráme nevyrovnane, dovolíme súperovi, aby sa uchytil. Hluché momenty a naše poľavenie Kamenica využila, vyhrávala 2:0. My sme však potom mali aj šťastie pri zásahoch a dokázali sme to tromi gólmi otočiť. Keď sme prehrávali, pomaly sme aj prestávali veriť, že to strhneme na svoju stranu, ale prvý strelený gól nás nakopol.“

Ako odhadujte súboj o prvú priečku, bude trvať až do finišu súťaže

„Ťažko povedať. Nás zámer je vyhrať nastávajúce duely a spoliehať sa i na to, aby Demjata všetko nevyhrala. Na to však neradno myslieť, prvoradé sú naše výkony a výsledky.“