Deväť zápasov bez prehry – to je výborná bilancia. Takú si pripísali druholigoví futbalisti Spišskej Novej Vsi, ktorí od porážky v Trebišove v 8. kole nezostali už dokonca jesene ani raz na lopatkách. Radosť im čiastočne skazil ostatný výsledok, keď doma remizovali s Liptovským Mikulášom. Takže bilancia týchto rivalov je vzácne vyrovnaná, v oboch vzájomných dueloch sa body delili.  K odhadu trénera Gejzu Farkša, ktorý si pred záverečnými tromi duelmi doma želal zisk siedmich bodov, teda chýbali dva.

Podstatné pre hráčov FK NOVES je však to, že sa držia v prvej šestke. To je výborný odrazový mostík pred jarnou fázou ročníka. „Ak nám to pôjde takto ďalej a zvládneme sériu domácich duelov, tak si môžeme trúfať aj na vyššie pozície,“ rozhovoril sa jeden z členov kolektívu - Lukáš Kubus. Aj jeho škrelo, že rozlúčka so svojimi priaznivcami nebola víťazná, ale objektívne uznal kvalitu rivala, jeho vyspelosť a podotkol, že zmierlivý rezultát bol spravodlivý, takže aj hostitelia mohli byť s remízou spokojní. „Koniec koncov máme za sebou výbornú šnúru a nahrali sme veľa bodov. S takým počtom azda nikto nerátal.“ Na prvý pohľad  by sa mohlo zdať, že Spišiaci neboli radi, že tohtoročná časť súťaže sa končí, lebo boli naozaj v laufe, ale dočkali sme sa prekvapivej odpovede: „Už sme sa veľmi tešili na záver, lebo forma v ostatných dvoch dueloch nebola optimálna.“ Naozaj je zrejme pravda, že všetkého veľa škodí a to platí aj o domácich vystúpeniach. Najprv farkašovci hrali stále vonku, potom zase častejšie pred vlastným publikom. Hoci fanúšikovia boli výborní, predsa je zavše asi lepšie, pokiaľ hrá mužstvo raz doma a potom zase vonku, aby nič nezovšednelo.

A ako to teda vyzeralo v súperení s Liptákmi? „Prvý polčas nám nevyšiel, nehrali sme dobre, možno sme už mali v hlavách viac to, že je koniec jesene. Hostia boli lepší, mali aj nejaké možnosti.“ Do šatní odchádzali hráči za stavu 0:0 a všetko bolo otvorené. „Po zmene strán sme začali hrať jednoduchšie na ťažkom teréne a to nám vychádzalo. Dva razy sme sa ujali vedenia, no súper zakaždým náš náskok zlikvidoval. Liptáci si počínali s prehľadom, majú vo svojom strede skúsených borcov.“ V druhom polčase sa pridali aj diváci a to vyburcovalo Spišiakov k aktivite. Odozva nedala na seba dlho čakať a prišiel prvý zásah. „Po centri brankárovi vypadla lopta z rúk a Kamil Zekucia ju pohotovo vrátil do siete. Druhý gól sme získali po zisku lopty v strede poľa a rýchlom brejku Jožka Kavuliča, ktorý si výborne prebral prihrávku a išiel z boku sám na brankára. Mrzelo nás však, že vyrovnanie na 1:1 prišlo okamžite po našej chybe, keď sa spoluhráč pošmykol. Druhý úder Liptákov prišiel po rohovom kope, keď sme si neustrážili jediného hlavičkára hostí, ktorý stanovil konečný výsledok,“ dodal L. Kubus s tým, že až do konca sa domáci snažili strhnúť výhru na svoju stranu, ale tutovky sa už nezrodili. Tohto hrotového hráča rovnako mrzí aj skutočnosť, že v záverečných kolách ho  opustila strelecká šťastena a od zápasu so Skalicou neskóroval. „Bol som z toho smutný, lebo góly sa odo mňa čakali a bolo treba pomôcť tímu, keď to potreboval. Som z toho sklamaný, lebo nejaké šance boli, i keď menej ako pred časom, ale i tak som mohol v koncovke  urobiť viac,“ dodal hráč, ktorý ešte nevie, či bude na Spiši pokračovať aj na jar.